Nyxia
(Recenzia naznačuje zopár dôležitých detailov deja.) Scott Reintgen, učiteľ angličtiny a kreatívneho písania zo Severnej Karolíny, prerazil na literárnej scéne aj vďaka svojej trilógii ...
(Recenzia naznačuje zopár dôležitých detailov deja.)
Scott Reintgen, učiteľ angličtiny a kreatívneho písania zo Severnej Karolíny, prerazil na literárnej scéne aj vďaka svojej trilógii Nyxia. V úvodnej časti sa zoznámime s hlavným hrdinom Emmettom Atwaterom, ktorý pochádza z Detroitu a jeho rodina na tom nie je finančne dobre. Navyše jeho mame diagnostikujú rakovinu. Od spoločnosti Babylon dostane možnosť zúčastniť sa vesmírnej misie – ak presvedčí o svojich schopnostiach, bude mať šancu zostúpiť na planétu Eden obývanú inteligentnou humanoidnou rasou. Tam bude súčasťou tímu, ktorý má ťažiť vzácnu látku nyxiu, vďaka ktorej spoločnosť Babylon zarobí miliardy a mladí účastníci misie tiež dostanú veľké sumy peňazí za odmenu. Na planétu sa však dostanú iba ôsmi najlepší. Emmett bude musieť tvrdo bojovať s rovnako odhodlanými súpermi – a v niektorých situáciách nepôjde len o simuláciu.
Prvé, čo človeku pri čítaní napadne, je, že pôjde zase o nejaký odvar Hunger Games. Prirovnávať je však väčšinou zbytočné. Tak ako celá upírska literatúra nie je definovaná len Twiligthom, draci nie sú iba Štvrté krídlo, tak ani príbehy, v ktorých hlavní hrdinovia proti sebe pre niečo bojujú vo viac či menej drsnej súťaži, nie sú všetky len Hunger Games na iný spôsob. A v prípade Nyxie to platí dupľom.
Hlavný hrdina Emmett Atwater je síce tínedžer, ale správa sa na svoj vek celkom triezvo a dospelo, za čo môže život v najchudobnejších uliciach Detroitu. Autor sa šikovne vyhol trópu úbohý osudom bitý chudáčik – podobní hrdinovia väčšinou zažívajú jeden úder za druhým a nevychádza im absolútne nič, kým sa nezačne odvíjať ich knižný príbeh. Emmett je však normálny chalan, ktorý mal okolo seba zopár fajn ľudí a hoci jeho rodina nemala peňazí na rozhádzanie, držali pri sebe a učili ho dôležité veci. Vie sa tak na jednej strane brániť päsťami, na druhej nie je žiadny antisociálny patologický samotár, čo by sa stále len mračil a vrčal. A samozrejme vďaka tomu, že je hlavný hrdina knihy chalan, je aj emotívnosť, dráma a stupídne reakcie typu „spravím si po svojom, len nech ti spravím napriek“ výrazne obmedzená v porovnaní s priemernou YA literatúrou, kde je hlavnou hrdinkou mladá baba. Emmett sa mi teda neskutočne páčil. Autor z neho nespravil Garyho Stu. Prežíva silné emócie, ale dokáže sa ovládať a uvažovať prakticky; nie je ani zďaleka najlepší v súťaži a neohrozený vodca už vôbec nie. Jednu vec, čo by som autorovi vytkla v súvislosti s Emmettom, sú jeho nočné mory. Podľa mňa boli príliš abstraktné. Sny bývajú absurdné, ale konkrétnejšie ako tie opísané v knihe. Priveľká abstraktnosť znižuje uveriteľnosť a teda aj efekt nočnej mory.
Dej je spestrený tým, že sa odohráva vo vesmíre počas cesty k planéte Eden. Súperenie medzi tínedžermi má veľa zaujímavých prvkov a bolo spracované veľmi dobre. Na jednej strane tu máme tínedžerov, ktorí si počas tréningu idú po krku, na druhej strane nezabúdajú na ľudskosť a spoluprácu. Mimo súťaží a súbojov prevláda ich mladosť a trávia spolu čas hraním kariet, čítaním kníh či rozhovormi. To vedie k rozvoju pestrých vzťahov, ktoré prinesú aj isté prekvapenia. Mnohí autori na toto akoby zabúdali a tvoria hrdinov, ktorí len prskajú a čisto z princípu odmietajú akukoľvek pomoc či spoluprácu, hoci by to bolo rozumné. Pre mňa to bolo podané veľmi realisticky a dej sa posúval vpred bez zádrheľov. V knihe na tých správnych miestach došlo k zvratom, takže sa mi čítala dobre. Príjemným prekvapením bolo aj zistenie, ako to funguje medzi asistentmi jednotlivých dvojíc. Spoločnosť Babylon má mnoho tajomstiev, do ktorých sme v prvej časti trilógie síce nazreli, ale po dočítaní je mi jasné, že to hlavné ešte len čaká na odhalenie.
Kniha bola ukončná veľmi dobre a situáciu, v ktorej sa niektorí súťažiaci ocitli, som vôbec nečakala. Chválim autora aj za to, že sa nebál spraviť ťažké rozhodnutia a niektorým z postáv nedoprial pristátie na Edene. Hlavne strata jednej z postáv zabolí nielen súťažiacich, ale aj čitateľa. V príbehu sa vyskytne romantika, ale tú musím trochu skritizovať. Chápem, že chalan asi nebude nad láskou uvažovať bez prestania, ani ju nebude nejako extra navonok prežívať, ale autor to podal až tak minimalisticky, že to uškodilo. K tomu, aby bol vzťah opísaný optimálne, chýbalo ešte pár detailov a scén. A to, ako na seba v podstate bez úvodu skočia, bolo príliš dospelácke a chladné. Urobil by lepšie, ak by to tam vôbec nedal a nechal vzťahy, nech sa postupne rozvíjajú prirodzenejším tempom. Týmto sklamal, nebolo to dobre zapasované do knihy. Ako keby to pôvodne ani nemal v pláne, no niekto ho presvedčil, aby tam predsa len vložil trochu romantiky, a tak sa to nasilu pokúsil niekam do textu natlačiť.
Záver
Nyxia je veľmi dobrým vstupom do trilógie. Dej je napínavý, premyslené detaily a uveriteľnosť mu dodávajú na kvalite. Český preklad sa tiež čítal príjemne. Ide o príbeh, v ktorom sa síce súťaží o veľa, no nie je dotiahnutý do extrému a brutálne scény tu nenájdeme. Kniha je teda vhodná aj pre mladšie ročníky. Neoplatí sa porovnávať ju s Hunger Games – sú dosť odlišné. Ak máte radi príbehy, kde musí hlavná postava zabojovať, aby mala šancu na lepší život, Nyxia by vás mohla baviť.
Tipy na dobré príbehy:
HRY O ŽIVOT – Sídlo by určite milovalo populárne romantasy
V Paoliniho sci-fi budete Spát v moři hvězd
Sci-fi román Azhareida sa zaoberá aj vážnymi témami
