Prázdný svět
V tomto alternatívnom svete sa dejiny od roku 1914 odvíjajú inak. Celý svet zachvátila krvavá fínska horúčka, ktorá zabila deväťdesiat percent populácie. Niektorí z tých, čo prežili, získajú nové ...
V tomto alternatívnom svete sa dejiny od roku 1914 odvíjajú inak. Celý svet zachvátila krvavá fínska horúčka, ktorá zabila deväťdesiat percent populácie. Niektorí z tých, čo prežili, získajú nové schopnosti – niektorí okolo seba šíria zvláštne pižmo, ktorým si ľudí úplne podmaňujú. Ďalším sa zase výrazne zlepší čuch alebo sa u nich začnú prejavovať iné schopnosti. Okolo jedného takého neodolateľného muža vznikne v Rusku feudalistický otrokársky štát. Súdruhovia komunisti sa rozhodnú zväčšiť vzdialenosť medzi nimi a záhadným Moskovským kniežaťom a presunú spoločnosť do strednej Európy, ktorá je takmer celkom vyľudnená. Na území pokrývajúcom aj Slovensko a Česko založia tzv. Domovinu, štát, v ktorom podľa kázania veľkého Lenina a Stalina kráčajú od socializmu ku komunizmu a do jasnej budúcnosti. Domovina sa však musí mať na pozore. Moskovské knieža a jeho hordy sa blížia.
Oficiálna anotácia knihy znie skvele, takže som sa tešila na akčnú jazdu z alternatívnej budúcnosti, oživenú trochou sci-fi a trochou fantasy. V tomto prípade som však nedostala, čo som čakala – konkrétne nadupaný román. V anotácii totiž chýba zmienka o tom, že ide o zbierku poviedok. Autor nás hneď na začiatku zoznámi s pandémiou fínskej horúčky, potom sa presunieme do Ruska a sledujeme osudy postáv, ktoré sú občas vzdialene prepojené. Až po prečítaní troch poviedok a niekoľkých minútach zmätku som si uvedomila, že nemôžem medzi nimi hľadať silnejšie prepojenie. Dej skáče po desaťročiach dopredu a hľadať hlbšie súvislosti už na začiatku sa neoplatilo.
V každej poviedke vystupuje iná postava. Niektoré sa ešte neskôr na zlomok sekundy v deji mihnú, ale v podstate ide len o pár epizódnych udalostí z rôznych období dejín Domoviny. Nie je dostatok času postavy lepšie spoznať a už vôbec nie je čas obľúbiť si ich, či zaujať nejaké konkrétne stanovisko. Knihu som prečítala pred dvoma týždňami a už si nespomínam na žiadne mená okrem tých notoricky známych, ako je Lenin alebo Stalin. Ani zážitky postáv ma nejako extra nezasiahli. Vidíme vždy len nejaký konkrétny moment z ich života, pričom mi chýbalo hlbšie vykreslenie každodenného života a fungovania spoločnosti z tejto alternatívnej budúcnosti. V románe, ktorý by sa nevenoval takému veľkému časovému úseku (vyše stopäťdesiat rokov), by sa na to miesto muselo nájsť. V poviedkach boli reálie dosť odsunuté nabok, čo ma mrzelo. Vykreslenie ústavov, v ktorých deti vyrastali, totiž znelo veľmi zaujímavo, rovnako ako stretnutie s občanmi Domoviny, ktorí mali podobne ako X-meni rôzne zvláštne schopnosti. Ako ale fungovala ekonomika? Nakupovanie potravín? Čo robievali vo voľnom čase? Mohlo sa cestovať? Aká bola kultúra? Nálady v spoločnosti? Detaily, ktoré mohli perfektne posilniť atmosféru, ale v knihe som ich nenašla. Cez jednotlivé poviedky sa postupne presunieme až do 70. rokov 21. storočia. Miestami sa spomínajú stroje a tanky poháňané energiou vedenou vzduchom, no aké ďalšie technológie ešte v Domovine mali? ZSSR dostalo v 60. rokoch ľudí do vesmíru. Nejaký čas držali krok s technologickým vývojom, avšak tu nie je žiadna zmienka o niečom takom. Chýbalo mi tu viac sci-fi a fantázie.
Domovina buduje svoju propagandu na obrane pred Moskovským kniežaťom a jeho sfanatizovanými hordami. V jednej poviedke sa síce pozrieme na boj zblízka, lenže znova to bol iba jeden konkrétny okamih vytrhnutý z kontextu a bez dostatočného zázemia. Z konfliktu sa v knihe kvôli poviedkovej štruktúre stáva niečo abstraktné a vzdialené; škoda, toto ma zaujímalo asi najviac a nedostalo to takmer žiadny priestor. Nenazrela som za oponu, nevidela som prácu spravodajských služieb, vnímanie bežného obyvateľstva či nejaké rozsiahle prípravy a taktizovanie. S čítaním som miestami bojovala práve kvôli rozkúskovanému deju, ktorý si čitateľ musí sám pozliepať. Pozitívom však je, že autorov svet vyvoláva veľa otázok a núti čitateľa uvažovať. Samotný rozprávačský štýl je tiež v pohode, ale to je pri knihách vydavateľstva Epocha samozrejmosťou.
Záver
Prázdny svět ma svojou bombastickou anotáciou oklamal a moje očakávania sa dosť líšili od reality. Zaujímavý svet a udalosti by si zaslúžili hlbšie románové spracovanie; na poviedky som sa nedokázala dobre napojiť. Takže hoci moje hodnotenie bude na pohľad trochu nižšie, neľutujem, že som knihu prečítala – pretože nie je zlá, len sme sa minuli a v danej chvíli mi nesadla. Odporúčam ju čitateľom, ktorí majú radi alternatívne reality a dejiny a majú záujem o viac ako len pasívne lineárne čítanie. Pri tejto knihe sa naozaj oplatí zapojiť neuróny a pohrať sa trochu s vlastnou predstavou autorovho sveta. A to je rozhodne pridaná hodnota v dnešnej záplave jednoduchých zápletiek.
Prečítajte si tiež:
Recenzia My Lady Jane – história hore nohami | 9-dňová kráľovná
Objavte čaro Zabudnutého vesmíru
Legie 1: Operace Thümmel spúšťa boj proti mimozemskej invázii
Proměny Kafkovy Prahy – vydarená pocta Franzovi Kafkovi
Továrna na skořápky – o úskaliach prehnanej aizácie
