Mijamoto Musaši: Příběh psaný mečem
Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Epocha. Vydavateľstvo Epocha neprináša len hard sci-fi či fantasy príbehy. Vydávajú aj tituly, z ktorých sa čitateľ dozvie viac ...
Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Epocha.
Vydavateľstvo Epocha neprináša len hard sci-fi či fantasy príbehy. Vydávajú aj tituly, z ktorých sa čitateľ dozvie viac o histórii. Ak vás zaujíma práve Japonsko a jeho kultúra, v našom článku sa dozviete, ktoré knihy od Epochy vám v tejto oblasti rozšíria obzory. V tejto recenzii sa pozriem na novinku, ktorá vyšla v decembri – knihu s názvom Mijamoto Musaši: Příběh psaný mečem.
Autor knihy Jakub Zeman je popularizátorom tradičnej japonskej samurajskej kultúry a histórie. Dlhé roky pôsobil ako lektor a neskôr ako kurátor Národnej galérie a v súčasnosti sa zaoberá aj umením ďalekého východu, ktoré prednáša na Rudolfínskej akadémii. Je členom znaleckej komisie Asociácie starožitníkov. Do jeho hlavnej odbornosti patria japonské meče, mečové záštity cuba, netsuke, a pod. V rámci tejto témy prednáša, publikuje, usporadúva výstavy, spoločenské akcie a natáča podcasty. Vďaka svojim aktivitám je známy ako Český samuraj. Ako dlholetý adept bojových umení vo svojom dódžó Hakuzan vyučuje cestu meča (Happó rjú), organizuje turnaje (Taikai) v disciplínach Gekiken, Shuriken a Tameshigiri. Venuje sa poézii haiku i čajovej kultúre.
V románe Mijamoto Musaši: Příběh psaný mečem predstavuje beletristickú mozaiku o jednom z najznámejších samurajov všetkých čias a jeho ceste za naplnením vlastného osudu. Podľa dostupných dát sa Musaši narodil približne v roku 1584 a vďaka svojmu jedinečnému štýlu boja dodnes drží rekord v počte víťazných duelov, ktorých by malo byť 62.
„Co je budhistické ‘úplné odvrhnutí těla’, kampeki sutemi, jiného, než když válečník obětuje na bitevním poli život za svého pána či ze stejného důvodu provede seppuku? Problém válečníků ale někdy spočívá v tom, že když jsou připraveni kdykoliv odvrhnout svůj život, berou na lehkou váhu i životy těch druhých. A to je špatně. Vždy, když se opustí cesta lidskosti, vydávame se špatným směrem. Je třeba sebe brát s nadhledem, ale druhé vážně.“
Mijamoto Musaši rozpráva v prvej osobe o svojom živote od najranejších spomienok. Približuje čitateľovi svoje detstvo a sny, vzťah k nevlastnej matke i k otcovi, ktorý bol schopným bojovníkom. Veľký vplyv na neho mal mních Dórin, ktorý mu nielenže odovzdával svoju múdrosť, ale mu aj pomáhal v rozhodujúcich životných situáciách. Ako impulzívny mladík túžil Musaši po sláve, no už po prvom ostrom boji si uvedomil, že smrť je špinavá a škaredá. Keďže o svojom živote ropráva už ako starec, Musaši často pridáva zaujímavé a hlboké filozofické myšlienky, ku ktorým sa počas rokov postupne dopracoval. Dielo tak získava celkom inú atmosféru a občas ma dokázalo aj dojať, hlavne keď rozprával o svojich najbližších.
„Až ke stáru jsem zjistil, že dobří lidé, se kterými jsem se kdy na své osamělé pouti setkal, ať již jsou živí, nebo už mrtví, jsou to nejcennější, co se mi v životě podařilo shromáždiť. Stali se součástí mé osobnosti ve formě vzpomínek. Bez lidí by neměla smysl ani má cesta meče. Obsahuje laskavost matky, přísný maximalismus otce, bezstarostnou dobromyslnost sestry i lidumilnou moudrost Dórina. Patrně proto se můj styl šermu stal tak silným. Když jsem zaujímal bojový postoj, stáli všichni tito lidé za mými zády, a zatímco jsem odrážel soupeřův útok, odráželi ho se mnou. Je to velice pozoruhodné.“
V Musašiho rozprávaní sa odráža japonská kultúra a zmýšľanie múdreho muža. Práve tie spomínané hlboké myšlienky sú jedným z hlavných dôvodov, prečo sa mi kniha tak páčila. Okrem toho sa venuje aj samotnému boju a jednotlivým školám/štýlom. Katana nie je jediná zbraň, s ktorou sa čitateľ stretne. Musaši rozpráva o tom, ako sa učil rôzne bojové štýly a používať mnohé zbrane. Ten, kto aspoň trochu pozná kultúru Japonska a základné pojmy, si isto čítanie užije, no pre nováčika, ktorý netuší, ani čo znamená „sensei“, môže ísť o náročnejšie čítanie, pri ktorom treba japonské slovíčka konzultovať so slovníkom alebo internetovým prehliadačom. Pomôže aj základná znalosť bojových umení – Musaši napríklad často spomína menzúru. Mne cudzie slová neprekážali, mnohé poznám z máng alebo z hodín historického šermu.
„Přátelé jsou jako hvězdy na noční obloze, září jako jasné body z temnoty života. Vedle rodiny představují jeden z největších důvodů, proč má naše existence na zemi smysl.“
Text je písaný príjemným, čitateľným tónom a dokázal ma celkom vtiahnuť. Obohacuje ho zopár krásnych ilustrácií od Jiřího Straku, českého maliara, ktorý študoval na najprestížnejšej čínskej výtvarnej univerzite – Centrálnej maliarskej akadémii v Pekingu a vystavoval aj v najznámejších českých a čínskych galériách. Kniha je teda krásna nielen obsahom, ale aj formou.
Záver
História aj východné kultúry ma zaujímajú, takže ma táto kniha nadchla. Niektoré pasáže boli napínavé, iné pomalšie, no dokázala som si pri nej oddýchnuť a filozofia v nej obsiahnutá ma upokojila po dlhom dni. Mijamoto Musaši je veľmi inšpiratívna postava a aj dnešnému čitateľovi má čo ponúknuť. Ak vás tento typ knihy baví, Příběh psaný mečem isto neprehliadnite.
