Tristan - Zrozeni ze stínu
Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Epocha. Tristan vedie spokojný život poľnohospodára. Miluje svoju rodinu a darí sa mu, no jedného dňa sa preberie v stodole, nájde ...
Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Epocha.
Tristan vedie spokojný život poľnohospodára. Miluje svoju rodinu a darí sa mu, no jedného dňa sa preberie v stodole, nájde statok zničený a svojich blízkych mŕtvych po tom, ako sa dedinou prehnal upírsky klan. Aj z neho samého sa stal po útoku upír. Ako jediný preživší sa vydáva do sveta, aby našiel klan zodpovedný za smrť jeho blízkych a pomstil ich. Čarodejka Alechandra odmietla ponuku práce pre významný rod a musí opustiť svoj pohodlný dom v meste, aby si zachránila život. Čarodejnica Kristeen prišla pri nájazde lúpežníkov o milovaného manžela, a tak sa pridá do rádu mágov, ktorý vznikol ako reakcia na podozrivé aktivity v susednej krajine. Na svoju pomstu si tiež bude musieť počkať.
Mladý autor Jiří Dittrich nie je na literárnej scéne nováčikom – vydal sériu Elementum a teraz mu vo vydavateľstve Epocha vyšiel prvý diel ďalšej fantasy série. Podľa anotácie je kniha Tristan – Zrozeni ze stínu inšpirovaná svetom Sapkowskeho Zaklínača. Nakoľko je to pravda, to sa v tejto recenzii nedozviete; Zaklínača som čítala pred dvomi dekádami a nepamätám si z neho prakticky nič.
Prvý diel série nás zoznámi nielen s troma hlavnými postavami, ale aj so svetom, v ktorom žijú rôzne bytosti a vládne v ňom mágia. Autor stavil na moje obľúbené prvky – skombinoval kúzla, nesmrteľných upírov, pátranie po informáciách a naznačil politicko-mocenské boje. Mágia, ktorá v knihe na čitateľa čaká, je presne ten rozprávkovo-fantastický typ, ktorý obyčajných obyvateľov Tristanovho sveta zanechá v úžase a v čitateľovi vzbudí túžbu po podobných schopnostiach. Dej ťahá vpred dobré striedanie jednotlivých dejových línií. Postupne sa dozvedáme čriepky informácií zo životov postáv – ich pátranie nenáhlivo napreduje a popri tom spoznávame ich každodenný život.
Jiří Dittrich má ľahký, plynulý rozprávačský štýl, vďaka ktorému nie je problém zvládnuť aj väčší rozsah knihy – 527 strán rozhodne nie je čítanie na jeden večer. Milovníci fantasy svetov – a hlavne tí, ktorí s fantastikou ešte len začínajú, si pravdepodobne prídu na svoje, no dovolím si povedať, že intrigy v intrigách iných intríg v štýle Game of Thrones alebo epickú prepracovanosť Eriksonovho Malazu je lepšie nečakať. Hoci autor nie je nováčikom a nejaký ten čas píše, v knihe som našla pár detailov, ktoré by sa dali pripísať hlavne na vrub jeho veku. Asi budem znieť ako Matuzalemova babka, ale pravda je, že po tridsiatke si človek prechádza opäť výraznou zmenou myslenia a nazerania na svet. Optimizmus a idealizmus ustupujú rastúcemu cynizmu a svet stráca svoje iskrivé farby. Preto sa mi niektoré detaily zdali príliš jemné a menej uveriteľné na fantasy svet pripomínajúci stredovek.
Ak by som ako editor a beta-reader mala vypichnúť jednu vec, ktorá by potrebovala v knihe doladiť, bolo by to správanie postáv. Na môj vkus sú príliš neopatrné a konajú bez toho, že by si poriadne premysleli následky svojich činov. U Tristana by som ešte ako-tak pochopila, že robí hlúposti; je mladý, má za sebou šťastný život bez väčších problémov a turbulencií, takže keď o to všetko príde a ocitne sa sám, navyše sa musí zmieriť so svojou novou podstatou, je prirodzené, že bude robiť chyby. Niekedy aj detinské. V prípade čarodejníc Alechandry a Kristeen sa to odpúšťa už ťažšie. Obe sú desiatky rokov staré – vďaka mágii zastavili svoje starnutie. Zažili toho už dosť a predpokladám, že zastavené starnutie neznamená aj zamrznutý duševný vývoj. V ich konaní to však nebolo cítiť. Sú neopatrné, unáhlené, vrhajú mágiu ľahkovážne okolo seba; hlavne Alechandra každému všetko na počkanie vykváka, hoci tým ohrozí vlastný život a jej skrývanie sa tak celkom stráca zmysel. Ich konanie v knihe nijako nedokazovalo, že sú to už v podstate staré ženy. Zdôrazňujem to hlavne preto, že sama na sebe a na svojich rovesníkoch vidím, aký veľký je rozdiel v uvažovaní a taktizovaní, keď má človek dvadsaťštyri a keď má o pätnásť rokov viac. Čo potom, keď má nejaká bytosť dva až trikrát toľko? Takže som im to neuverila. Čo však ale pochváliť musím, je, že sa autorovi podarilo udržať osobnosti všetkých troch hlavných postáv oddelené a konzistentné – čiže sa vyhol chybe mladých autorov, ktorým sa stáva, že ich postavy nakoniec všetky vyznejú rovnako. Tristan si udržal svoju mladosť a istú naivitu, Kristeen je najtvrdšia a najschopnejšia z nich, Alechandra zase ľahkovážna a samoľúba. Tak ako na začiatku, aj na konci knihy sú tieto postavy jasne oddelené. Že to je predsa samozrejmé a ľahké? Pri písaní rozhodne nie a chce to určitý stupeň autorskej zrelosti.
Pokiaľ ide o mágiu v tomto svete, nijako sa ňou nešetrí. Čarodeji zvládnu, čokoľvek si zmyslia. Jediným obmedzením je rozsah ich moci, ktorý však postupne s vekom stúpa. Autor síce v knihe spomenul nejaké delenia čarodejov, ale všetci mágovia, s ktorými sa stretneme, vyznievajú univerzálne – vedia liečiť, bojovať, otvárať portály, začarovať predmety, čítať myšlienky, upravovať pamäť… V podstate som nevidela nijaké prekážky, ktoré by museli v bežnom živote prekonávať. Zaváňalo to teda istou rozprávkovosťou. Osobne mám radšej menej nápadnú mágiu, ktorá je ťažko vydretá a frustrujúca vo svojej nedostupnosti. Preto som aj vyššie spomenula, že tí, čo s fantasy začínajú, by mohli byť spokojnejší čitatelia. My starí fantasy harcovníci sme sadisti – keď my nemôžeme mať mágiu, chceme aspoň vidieť postavy, ako pri jej používaní trpia, ha!
Pristavím sa aj pri posteľových scénach. Autor s nimi rozhodne nešetril. Už po prvých sto stranách sme ich mali zopár za sebou. Samozrejme, že mám ako žena rada dobre vygradovanú príťažlivosť medzi postavami, ale aj tieto scény musia mať svoj účel v príbehu. Romantickej literatúre častokrát vyčítam, že spicy scény idú na úkor deja. Tu sa deje niečo iné, a predsa trochu podobné – erotika mi v knihe prišla prázdna, akoby len pre efekt. Postavy niekoho stretnú a hneď na seba skočia. Deje sa to bez hlbších emócií, častokrát bez väčšieho vplyvu na príbeh. Tak ako v živote, ani v knihe sa erotika nemusí vždy spájať s láskou a hlbokými citmi. Problém bol ten, že tu toho v knihe bolo priveľa a po štvrtej či piatej scéne ma to už vyslovene prestalo zaujímať. Menej je niekedy viac, takže by som radila zvážiť do budúcna, či je to naozaj potrebné v takom rozsahu. A našli by sa aj ďalšie neerotické scény, ktoré spomaľovali dej a narúšali jeho dynamiku. V tomto prípade by nevadilo, ak by kniha mala trochu menej strán.
Občas som sa pousmiala – v knihe som cítila istý autorov idealizmus. Hoci by sme si to my ženy veľmi priali, muži po jedle riad v drvivej väčšine neumývajú (tuším som narátala štyri mužské postavy, ktoré to tu robili, zatiaľ čo ostatné mužské postavy neboli spomenuté natoľko, aby sa k tejto činnosti dostali). A univerzálnym náznakom potenciálne fungujúceho vzťahu v knihe bol rovnaký zmysel pre humor. Bolo to spomenuté viackrát, preto mi to udrelo do očí. Takéto drobnosti, ktoré si možno niekto ani nevšimne, prezrádzajú občas zaujímave veci o autoroch. Je teda pravdepodobné, že podobné hodnoty vyznáva aj sám Jiří Dittrich, čo by bolo veľmi pekné. Na jednej strane mi chýbal väčší cynizmus a viac špiny (lebo taký v skutočnosti svet je, bohužiaľ), zároveň sa mi to čítalo dobre, lebo tu neboli podrobne opísané žiadne znepokojivé zvrhlosti. Vedela som si teda pri čítaní oddýchnuť bez rozčuľovania sa, čo je plusom knihy.
Základná dejová línia dáva zmysel a k nej výhrady nemám. Musím pochváliť záver, kedy zistíme, ktorý upírsky klan je zodpovený za smrť Tristanovej rodiny. Toto bol jeden z detailov, ktoré príjemne prekvapili, a navnadil na čítanie pokračovania. A samozrejme, obálka a vlastne celá kniha sú krásne. Napriek drobnostiam, pri ktorých by sa dalo polemizovať o nefungujúcej logike, občasnému spomaleniu deja a trochu väčšiemu romantizovaniu je Tristan – Zrozeni ze stínu poctivé fantasy, ktoré má šancu nájsť si fanúšikov v rôznych vekových skupinách. Jiří Dittrich dokazuje, že s ním treba na literárnej scéne rátať, a som veru zvedavá, čo má nachystané v pokračovaní. Odporúčam čitateľom, ktorí majú radi, ak fantasy príbehy nie sú celé iba o nakopení bojových scén či samovražedných side questov, ale ukážu postavy aj v bežných, oddychových chvíľach. Sečteno a podtrženo, v rámci žánra slušný nadpriemer.
Tipy na české fantasy nielen o upíroch:
Očistec – klasická upírčina 3v1
Gotický príbeh o tom, „Kde spí nejkrásnejší upírka“
Město čarodějů – fantasy, ktoré ma vrátilo do tínedžerských čias
Kladivo na čaroděje: Magie pro každého je nadupaným úvodom rozsiahlej série
Čarodějka od Jezera bohů prepája fantasy a krásu talianskej renesancie
Válka zrcadel – príbeh o rozpadávajúcom sa svete
