„Rosteš pro kriminál,“ slyšel během dospívání asi skoro každý. Já jsem do něj nakonec vážně dorostla a svůj pobyt za katrem jsem si opravdu užila. Jaké to je pracovat ve věznici s ostrahou pro odsouzené muže? Jak se člověku komunikuje se zloději, násilníky nebo vrahy? Pojďte nahlédnout do světa za mřížemi, který je o tolik jiný než ten „normální“, a přesto plný humoru. Zážitky a rozhovory s odsouzenými ve výkonu trestu odnětí svobody i jejich dopisy vám nabídnou jedinečnou sondu do životů našich vězňů.
(oficiálna anotácia)
Katka Míková ma za sebou niekoľko rokov vo väzení – našťastie nie vo výkone trestu, ale ako zamestnankyňa. Prostredie väzenia je pre mnohých z nás neznáme. Z filmov poznáme skôr tú americkú (asi niekedy aj prehnanú) skutočnosť a nedá sa len tak sa zobrať a ísť na exkurziu, aby človek videl, ako to naozaj vyzerá v týchto zariadeniach. V zásade sú dve možnosti: zamestnať sa tam, alebo skončiť za mrežami. Katka Míková ponúka aj tretiu – vydala knihu, v ktorej opisuje rôzne aspekty väzenského života a práce zamestnancov. Na knihu ma nalákalo veľa pozitívnych príspevkov na Instagrame.
Za katrem nie je dlhá kniha a prečítanú ju budete mať raz-dva. Katka na úvod opisuje, ako sa k práci vo väzení dostala, že išlo v podstate o zdedenú profesiu. Vysvetľuje, ako sa človek môže k takémuto povolaniu dostať, aké by mal mať osobnostné predpoklady a zdieľa aj úsmevné zážitky z detstva, kedy napríklad na otázku „Kde máš tatínka?“ odpovedala aicky „ve vězení“. Samozrejme, aj jej otec tam bol zamestnaný. Ďalej vysvetľuje rozdiely medzi jednotlivými skupinami zamestnancov, prináša aj typológiu zamestnancov, takže sa čitateľ dozvie, či sú bachari naozaj veľkí a svalnatí chlapi, ktorí trávia väčšinu voľného času v posilňovni.
Samostatnou časťou knihy sú väzni a práca s nimi. Katka Míková pracovala na pozícii vychovávateľky a na príkladoch zo života ukazuje, prečo musia byť všetci zamestnanci prichádzajúci do styku s väzňami tvrdí a nekompromisní. Vysvetľuje, prečo to nie je prostredie pre idealistov – ak tam chce pracovať niekto, kto verí tomu, že svojou láskavosťou a dobrotou zmení recidivistov na dobrých a slušných ľudí, veľmi rýchlo v slzách podá výpoveď. Na to, aby ste nejaký čas „za katrem“ vydržali, musíte byť presným opakom – tvrdí, nekompromisní a v ničom neustupovať. Bolo to naozaj fascinujúce čítať o tom, ako si budovala rešpekt u väzňov, aké mali požiadavky a denný režim, dokonca v knihe nechá čitateľa nahliadnuť aj do korešpondencie väzňov. A viem si dobre predstaviť jej vnútorný boj, keď sa snažila vyhnúť opravovaniu gramatických chýb…
Za katrem: Historky, co utekly z basy nie je nudná literatúra faktu. Kniha je plná humoru takého čierneho ako zuby niektorých dlhodobých obyvateľov väzenských ciel. Sarkazmus, irónia, drsný až morbídny humor – to všetko tu nájdete. Veľakrát som sa pri čítaní chechtala, hoci väzenská realita je skôr smutná. Knihu oživujú aj ilustrácie a som veľmi rada, že sa dostali aj do elektronickej verzie, ktorú som mala požičanú z knižnice.
Knihe by som vytkla jedinú vec – a to, že bola krátka. Čítala sa mi strašne dobre a Katkine historky som hltala s nadšením. Brala by som však ešte viac strán. Predsa len, do väzenia nazrie človek aj takýmto spôsobom zriedka. Budem dúfať, že sa raz dočkáme aj knihy Za katrem 2. Ak sa chcete dozvedieť niečo viac o väzeniach, táto kniha bude skvelý začiatok. A pripomenie aj to, prečo je dobré držať sa na tej správnej strane zákona.
Prečítajte si tiež:
Svedectvo o skutočnej dystopickej spoločnosti
Láska v Osvětimi – spoznajte drsný príbeh Humenčanky Heleny
Cesta objavovania Chetitov s Vojtechom Zamarovským
