Svet sa nevratne zmení vo chvíli, keď sa objaví smrtiaci vírus, ktorý prenášajú zvieratá: od divoko žijúcich po domácich miláčikov, všetky musia byť utratené a ich mäso sa už ďalej nesmie jesť. Vlády čelia situácii drastickým spôsobom: uzákonia chov, porážku a konzumáciu ľudí. Kanibalizmus sa stane súčasťou každodennej reality a spoločnosť je rozdelená na dve skupiny: na tých, ktorí mäso jedia, a tých, ktorých mäso je konzumované. Marcosa Teja, prevádzkového riaditeľa v mraziarňach Krieg, opustila po smrti malého synčeka manželka a on žije len prácou, ktorú nenávidí a ďalej ju robí len preto, aby mohol svojmu otcovi trpiacemu stareckou demenciou hradiť pobyt v luxusnom geriatrickom centre. V deň, keď dostane darom mladú ženu, „samicu“ určenú na chov pre mäso, sa jeho myseľ vydá na nebezpečnú cestu, ktorá ho temnými zákrutami dovedie až do situácie, ktorá je ťažko predstaviteľná aj pre členov spoločnosti tak zvrátenej, ako je tá, v ktorej je nútený žiť. Dá sa vôbec hovoriť o nejakej ľudskosti, keď musia byť zosnulí spopolnení, aby neboli zjedení? Kým je vlastne ten druhý, ak sme tým, čo jeme?
( recenzia môže obsahovať dôležité okamihy z deja )
Dielo, ktoré v roku 2017 získalo prvé miesto v literárnej súťaži Clarín, odkazuje na dystopickú budúcnosť, v ktorej prebehne objavenie vírusu, ktorý napadá zvieratá.
Už pri čítaní rôznych recenzií na túto knihu som sa stretla s názorom, že nie je pre každého čitateľa. Hoci to by sa dalo povedať o každej knihe. Rôzne názory ľudí mi sľubovali krv, brutalitu a násilie. Siahla som po knihe a bola som prekvapená. Pretože kniha splnila tieto očakávania a dokázala mi ponúknuť ešte viac. Mnoho morálnych otázok, ktoré sa nachádzali v mojej mysli ešte nejaký ten deň.
Postavy a dej
Príbehom nás prevedie Marcos. Hlavná mužská postava, ktorá pracuje ako prevádzkový riaditeľ v mraziarňach. Je jeden z tých ľudí, ktorý mal možnosť vidieť ľudstvo upadať do záhuby. Bol svedkom zabíjania zvierat a sledoval, ako sa ľudstvo vracalo k svojim prvotným inštinktom. Ľudia začali požierať svojich príbuzných namiesto toho, aby sa obrali o jedlo. Ľudia, ak sa ich dá vôbec tak nazvať, boli domestikovaní a hromadne vyrábaní na predaj a spracovanie “špeciálneho mäsa”. Ľudia si mohli kúpiť grilované rebierka, nakladané ľudské prsty, pečený jazyk podávaný s kimchi. Všetko, po čom ich oči túžili. Ešte pred vypuknutím vírusu Marcos “vyrastal” na bitúnkoch. Jeho otec ho naučil všetko, čo potreboval. Skúsenosti, ktoré mal s prácou na bitúnkoch, z neho vytvorili človeka, ktorý pri utrácaní ľudí bol jeden z najlepších. Bolo zaujímavé sledovať počas knihy morálne názory hlavnej postavy. Sám poukazoval na fakt, že je v práci nespokojný. Ale pre peniaze, ktoré potreboval pre chorého otca, robil veci, na ktoré nebol hrdý.
Kniha nás sprevádza fázami, pri ktorých sú detailné opisy priebehu porážky. Fáza po fáze. Detail po detaile. Brutalita, ktorá bola sľubovaná a následne naplnená. Dá sa povedať, že kniha je dokonalým úkazom, čoho je človek schopný. Ak sa človek dostane do situácie, ktorá je vypätá a nevie nájsť správnu cestu, vnútorné inštinkty sa prebudia. Na svoju záchranu použije každý prostriedok, zradí každého blízkeho človeka a valcuje si cestu okolo seba, len aby prežil. Sú to inštinkty, ktoré sa nachádzajú v každom človeku.
Samotný príbeh opisuje aj život Marcosa, ktorý sa rozišiel s manželkou kvôli tragickej udalosti v rodine. Do života mu prišla nová prekážka, ktorú by niekto v jeho okolí považoval za dar. “Samica”, ktorá bola prvotriednym mäsom. Bolo zaujímavé vidieť interakcie s “mäsom”, ktoré sa až príliš podobalo na človeka. Samica bola vytvorená na porážku. Chovaná pre mäso a nežila život človeka. Nepoznala city, ktoré by jej mali byť blízke. Páčili sa mi scény, pri ktorých skúmala nový pohľad na svet. Dynamika deja sa mi pozdávala. Pri čítaní sa určité veci stupňovali a koniec ma milo prekvapil.
Dej knihy sa sám o sebe dotýkal mnohých citlivých tém. Brutálne počiny na ľuďoch, ktorí už dávno neboli ľuďmi, kanibalizmus, rozdeľovanie ľudí do tried, strácanie ľudskosti a etického kódexu, návrat ľudstva k prvotným inštinktom. Nedivím sa, že kniha vo svete rozprúdila niekoľko vzrušujúcich diskusií a nahnala niektorým čitateľom krv do žíl.
Vyobrazenie sveta
Od diela som nečakala premakané vyobrazenie sveta, miest alebo krajín. Kniha vyobrazuje budúcnosť ľudstva, a nie miest. V knihe mi nechýbali dlhé opisy ulíc, budov alebo prostredia. Vyobrazenie sveta sa mi v tomto ohľade páčilo. Poukazovalo na zmeny, na triedenie ľudí do skupín. Hoci sa tam nachádzali zádrhely, ktoré by si zaslúžili viac pozornosti. Chýbalo mi väčšie vtiahnutie do deja, kedy by som ako čitateľ mohla nahliadnúť do zákulisia. V tomto ohľade som sa ako čitateľ pohybovala len po povrchu a nemala dostatočný priestor k tomu, aby som sa dostala dovnútra. Nedá sa povedať, že by mi to zobralo zážitok z čítania, ale určite by som bola radšej, ak by svet vytvorený v autorkinej hlave mal možnosť preniknúť aj do môjho podvedomia.
Pár slov na záver
Koniec koncov by som si knihu vedela predstaviť aj dlhšiu. Je mnoho vecí, ktoré by stálo za to vysvetliť. Napríklad po prečítaní knihy sa mi v hlave objavili otázky. Ako ostatní ľudia reagovali na fakt, že jedia ľudské mäso? Boli protesty proti konzumácií ľudského mäsa? Aké boli prvé príznaky vírusu? Kde sa vzal? Ale možno na jednej strane je to dobrá vec. Pretože mi tie otázky ostali nezodpovedané a nechávajú vlastným konšpiračným teóriám spracovávať informácie. Samotné dielo vo mne vyvolalo mnoho myšlienok a zvláštnych pocitov. Autorka knihy sa snažila naznačiť, čo ľudia páchajú na zvieratách. Ale samotné dielo môže byť provokatívnym úkazom, ktoré kladie otázku: čo presne oddeľuje človeka od zvieraťa?
