Robert Jenkins je uznávaný soudní psychiatr. Před sebou má případ, díky kterému už jeho jméno nikdy nezapadne. A přitom stačí jen mluvit a naslouchat. Alexandra je obyčejnou ženou, která nikdy nestála v centru dění. Až doposud. Ocitla se ve světle reflektorů s krví na rukou. Alexandra je vražedkyně. Na svém kontě má 168 zabití. Robert se těší na jednoduchý případ. Všechno je jasné. Alespoň do chvíle, než se s Alexandrou poprvé setká.
Už pri čítaní prológu človek vie, že to bude silný príbeh. Zaujať čitateľa hneď na začiatku, donútiť ho hltať jednu stránku po druhej a netrpezlivo očakávať, čo sa môže ešte skomplikovať, nedokáže každý autor. Bola som nadšená, že táto kniha splnila moje očakávania. Dostala sa mi pod kožu od prvej vety a nechcela odísť ani po prečítaní tej poslednej.
Kniha bola písaná z dvoch časových línií. V tretej osobe sme mali možnosť sledovať sedenia psychiatra Roberta s vrahyňou Alexandrou. Spoznávali sme ženu, dozvedali sme sa rôzne nepríjemné aj príjemné zážitky z minulosti. Bolo zaujímavé, ako Alexandra na psychiatra pôsobila. Už len predstava, kedy by sa mal niekto posadiť oproti človeku, ktorý sa priznal k niekoľkonásobnému zabitiu. Nieto ešte priznanie k 168 obetiam. Stretnutia psychiatra s Alexandrou boli zaujímavé, skvelo napísané a dokonca aj uveriteľné.
Medzi rozhovormi sme mali možnosť nahliadnúť aj k nejakým vraždám. Kedy sa dej odohrával v minulosti a bol písaný z pohľadu vrahyne. Musím uznať, že to bol dobrý ťah. Nevadilo mi prelínanie minulosti a prítomnosti. Ba naopak. Je to lepšie, ako keby o vraždách mala rozprávať len na sedeniach. Mali sme možnosť v kapitolách vidieť detailné popisy. A moje temné srdiečko bolo nesmierne spokojné. Veď niekedy sa stalo, že som len čakala na ďalšiu kapitolu, ktorá by odkryla nový príbeh, novú vraždu z minulosti. Sedenia Roberta s Alexandrou boli zamerané predovšetkým na psychiku. odkrývať pravú tvár ženy, ktorá v sebe schováva mnoho tajomnstiev. Čitateľovi hneď napadne, že za vraždami bude niečo viac. A druhá časť, kedy sa ocitneme na miestach činu a môžeme sledovať vraždu z pohľadu páchateľa, majú drnejšiu formu. Páčili sa mi obe varianty.
Tempo knihy je rýchle, štýl písania dobre zvládnutý a stránky odsypávajú jedna za druhou. Páčilo sa mi, že podľa môjho názoru dielo neobsahovalo žiadnu prebytočnú vatu. Žiadne opisy, ktoré by boli zdĺhavé a pre dej knihy nezaujímavé. Knihu som nevedela pustiť z rúk, a to už o niečom svedčí. Záver knihy bol prekvapením sám o sebe. Ale vyhneme sa spojlerom.
Na záver by som chcela povedať, že odporúčam knihu prečítať. Mne osobne veľmi sadla a teším sa na ďalšie knihy, v ktorých dúfam, že ma autor opätovne prekvapí.
