Pahltné – Poďme spoločne navštíviť dedinu, v ktorej slovo chuť dostáva nový zmysel

Počas čítania som mala pocit, že dej knihy sa odohráva skôr z pohľadu dediny. Možno to spočiatku znie zvláštne, ani ja sama to neviem veľmi vysvetliť. Mala som možnosť vidieť niekoľko príbehov, rôzne dejové línie. Boli okamihy, kedy sme dej sledovali z pohľadu kňaza, ktorý bol skutočne zaujímavou postavou. Bol jediným človekom v dedine, ktorého sa zmeny netýkali. Môžem prezradiť prečo, predsa len už niekoľkokrát aj samotný autor mal možnosť tento malý zaujímavý fakt prezentovať. Jeho chuťové bunky boli poznačené bujarou minulosťou, kedy lacný alkohol hral hlavnú úlohu. Prišlo mi to vtipné a na druhej strane veľmi zaujímavo zakomponované v deji. Ale, ako som spomínala, dej sme mohli sledovať aj z jeho pohľadu. Ako videl veci on, ako na ne reagoval. Ako sa dozvedal o občanoch pravdu. Pre mňa ako čitateľa to bolo zaujímavejšie čítať vykreslené scény z jeho perspektívy. To bol pre mňa menší kameň úrazu, kedy som nevedela niektoré scény “prežiť” rovnakým spôsobom ako tie, na ktoré sa pozeral kňaz vlastnými očami. Ale to je len môj skromný názor.

Bola som presvedčená, že vybudovať tú správnu atmosféru nebude pre Lukáša ťažké. Predsa len som mala možnosť prečítať si nejaké jeho diela v antalógiách alebo dokonca v spomínanom debute s názvom Kriaky. Atmosféru vedel držať od začiatku až do konca, aj keď to v mojich očiach sem tam mierne zaškrípalo. Nebolo to zobrazením scény alebo dokonca zvolením jej námetu ale skôr v rýchlosti ukončenia a vrhnutia sa na niečo ďalšie. V niektorých okamihoch v knihe som mala pocit, že dej je uponáhľaný a zaslúžil by si nejaký ten opis navyše, aby vo mne zanechal tú správnu atmosféru. Ale tých scén bolo len pár. Uvítala by som dať priestor ukázať v scéne všetko, čo v sebe skrýva, a nebáť sa roztiahnuť text o niekoľko strán viac.

Ale bola vec, ktorá ma v knihe prekvapila a na tvári sa mi objavil dokonca aj malý náznak úsmevu! V knihe má možnosť čitateľ vidieť prepojenia s jeho predchádzajúcou tvorbou. Navštívili sme napríklad známe miesto. Ale keďže nechcem obrať čitateľa o ten správny zážitok, zamykám si svoje ústa a viac k tomu neprezradím. Som zvedavá, kto tam nájde tie prepojenia.

Postavy

Čo sa týka čítania noviel, románov alebo antológií, práve postavy u mňa hrajú veľkú rolu. V momente, keď si k nim neviem nájsť nejaký ten vzťah, kedy mi pripadajú ako ploché dosky niekde uprostred mora, ktoré sa len tak plavia niekde do neznáma, kniha pre mňa v určitom smere stráca na hodnotení. Ale u Lukáša som si už na začiatku čítania jeho tvorby mohla všimnúť, že má takpovediac dar (nevedela som nájsť to správne slovo a zasa nechcem, aby sa jeho ego vyšplhalo po rebríku niekde do nebies. Hoci v jeho prípade by to skôr išlo niekde do vyhriateho a útulného pekla) na vyobrazenie postáv. Postave dokáže vdýchnuť život. Vystavať charakter natoľko, že čitateľ má pocit, že sleduje život žijúceho človeka. Taktiež netreba zabudnúť na ten fakt, že svoje postavy nepomenúva menami, ako je napríklad Jon, James, Lily a podobne. V tomto ohľade môžem povedať, že skláňam svoj pomyselný klobúk pred autorom.

V Pahltnom sa mi najviac pod kožu vryl práve už vyššie spomínaný bezdomovec Cyril. Jeho chute sa zmenili, nedokázal na nič iné myslieť ako na dokonalú chuť zhnitého ovocia a zeleniny. V priebehu deja som ako čitateľ mala možnosť vidieť vývoj tejto postavy a sledovať jeho samotný koniec. Ešte dlho budem spomínať na jeho postavu!

Pár slov na záver

Je pre mňa veľkým potešením sledovať, ako sa Lukáš posúva ďalej vo svojej tvorbe. Môžem povedať, že oproti debutu, ktorý som mala možnosť čítať, sa Pahltné dostalo na vyššiu, novú úroveň. Ale keďže viem a verím, že v Lukášovi sa toho schováva ešte omnoho viac, čo sme doposiaľ nemali možnosť vidieť, a možno sa budeme aj báť nahliadnuť do jeho fantázie, nechávam si v hodnotení nejakú tú menšiu rezervu. Verím, že o Lukášovi budeme ešte veľa počuť a moja zbierka kníh sa bude rozrastať o jeho diela čím ďalej, tým viac. Chcem len popriať mnoho úspechov s touto knihou a mnoho ďalších síl do písania. Pretože už netrpezlivo čakám na ďalšiu knihu!