Phil Pendleton a jeho syn Adam sú na prvý pohľad len obyčajným otcom a synom, ktorí sa nelíšia od ostatných. Chodia spolu na prechádzky do parku, navštevujú okresné veľtrhy, múzeá a zoologické záhrady a jedia spolu s výhľadom na jazero. Niekto by mohol povedať, že otec je až príliš ústretový vzhľadom na nedostatok disciplíny, keď dieťa na verejnosti stráca nervy. Niekto by mohol povedať, že svojho syna rozmaznáva tým, že mu dovolí, aby si sám určil čas na spanie a zjedol sladkosti, kedykoľvek chce. Niekto by mohol povedať, že takáto zhovievavosť si začína vyberať daň aj na otcovi vzhľadom na to, ako sa jeho zdravotný stav zhoršil. Nikto nevie, že Phil je väzňom a že ešte pred pár týždňami a náhodným stretnutím v obchode s potravinami to dieťa ešte nikdy v živote nevidel.
Kniha Sour Candy patrí do kategórie psychologický horor, kedy nám kniha rozpráva príbeh o mužovi s menom Adam, ktorý si prechádza živou nočnou morou. Po autonehode Philovi do života prichádza chlapec, ktorého mal možnosť vidieť predtým len raz v živote. Všetko nasvedčuje tomu, že malý chlapec je jeho synom.
Opäť som sa rozhodla pustiť do knihy, kde hlavnú postavu stvárňuje nejaké dieťa. Neviem prečo, ale tie príbehy majú niečo do seba. Poslednú domu ak v knihe nájdem nejakého starca alebo dieťa, vyčarí sa mi na tvári úsmev. A rovnako to bolo aj v tomto prípade. Bolo zaujímavé sledovať, ako hlavná postava Phil prichádza pomaly o rozum. Zdalo sa, ako keby celý svet bol otočený hore nohami a on nevedel, kde sa nachádza pravda. Je jedno čo urobil, ako dlho nad vecami premýšľal, aj tak sa Phil nachádzal jeden krok pozadu od vyriešenia celej tejto záhady. Život a fyzické zdravie sa mu len zhoršovalo a bolo zaujímavé čítať jeho psychickú stránku. Kedy postava podľa môjho názoru bola výborne vykreslená.
Na začiatku knihy som bola na pochybách, či náhodou Adam nie je jeho syn a dej sa uberie iným smerom. Stopy, ktoré boli na Phila nastražené, sa nachádzali v takej kompozícií, kedy môj mozog začal vytvárať vlastné konšpiračné teórie.
Po prečítaní tejto knihy mám obavy počuť krik dieťaťa v obchode. Radšej sa mu vyhnem očným kontaktom a zvolím si iný smer cesty. Rovnako sa od dnešného dňa nebudem môcť pozerať na cukríky! Deti v knihách vedia navodiť tú správnu atmosféru, začala som to milovať.
Kniha mala len 84 strán a mne to stačilo k tomu, aby som si príbeh užila. Nebolo tam podľa môjho názoru žiadne hluché miesto. Kedže sa jedná o dielo, ktoré má tak povediac málo strán, dej nemal ani príležitosť k tomu, aby sa vliekol. Od samotného začiatku bolo nastavené tempo, ktoré sa len stupňovalo. Štýl autora ma natoľko nadchol, že v blízkej budúcnosti budem chcieť siahnuť po ďalších knihách. Čítanie tejto knihy som si určite užila a verím, že sa mi do rúk podarí dostať ešte mnoho podobných diel. Za mňa sa jedná o vydarený príbeh.
