William Day mal byť uznávaným arktickým prieskumníkom. No po nevydarenej výprave, v ktorej jeho zvyšní muži prežili len tým, že zjedli svojich mŕtvych kamarátov, sa potupne vrátil. O trinásť rokov neskôr sa jeho druhý veliteľ Jesse Stevens stratil v tých istých zamrznutých vodách. Možno je toto Dayova šanca obnoviť svoju pošramotenú povesť tým, že privedie Stevensa – muža, ktorý ho prenasleduje celý život – späť domov. Keď sa však zo záchrannej misie stane záhadná cesta do jeho minulosti, Day sa musí postaviť tomu, čo urobil. Opustenie. Zrada. Kanibalizmus. Day sa na palube lode musí potýkať aj s nechcenými pasažiermi: reportérom, ktorý obsedantne zisťuje pravdu o prvej expedícii, ako aj Stevensovou manželkou, duchovným médiom, ktorého seansy fascinujú aj vystrašujú. Po stopách tajomných správ, vychudnutých tiel a starých kostí je ich pátranie čoraz viac znepokojujúce, pretože je jasné, že nepokojní mŕtvi nikdy nezaostávajú.
Po dočítaní tejto knihy som si povedala, že tento rok môže byť naozaj vydarený pre výber diel, ktoré prejdú mojimi rukami. Už len obálka a anotácia ma navnadili, aby som po knihe siahla a prečítala ju. Netrvalo dlho, možno len dva tri dni, a ja som knihu mala prelúskanú v angličtine. Tak, ako som ju s nadšením začala čítať, držala si ma v pazúroch po celý čas a nepustila ani na konci. Knihu hodnotím určite veľmi kladne.
(recenzia môže prezrádzať dôležité udalosti z deja)
Dej knihy
Dynamika deja bola zachovaná. Vedela som, že táto kniha bude smerovaná predovšetkým na psychiku človeka v rôznych životných udalostiach. Od knihy som nemala veľké očakávania v tom slova zmysle, kedy by som čakala na každej strane nejakú akciu. To je vec, na ktorú by sa mal čitateľ pred čítaním zamerať. Tento príbeh je mrazivý. Arktída prináša strašidelné okamihy. Atmosféra, ktorá bola v knihe opísaná, sa mi vryla do kože. Musím povedať, že každý jeden opis sa mi páčil a dodával príbehu určitú váhu.
V knihe sa nachádza prelínanie prvej aj druhej výpravy. Niekedy som sa miestami stratila, kedy som nevedela, či sa nachdázam v minulosti alebo prítomnosti. Ale bol to len menší detail, čo mi z knihy a z celkového pocitu z čítania nič neubral.
V knihe sa nachádzajú dve časové línie, ktoré sledujú život a rozhodnutia Williama Daya. Obe línie predstavujú samostatné expedície, ktoré sa nachádzali v Arktíde. Prvá expedícia sa odohrala v roku 1860. Day, ako mladý dôstojník na palube lode, ktorá nesie meno The Reckoning, je nútený prevziať velenie. Loď s posádkou uviazne v ľade. Zásoby sa míňajú a posádka má len malú nádej na záchranu. Keďže posádka pomaly, ale isto upadá hladom, zvažujú sa aj zúfalé opatrenia. Day povoluje kanibalizmus. Práve toto je v jeho očiach jediný spôsob, ako môžu prežiť. S nápadom neprišiel sám, práve Jess Stevens sa stal jeho spojencom.
Druhá časová linka opisuje druhú expedíciu, ktorá sa odohráva v roku 1882. Po prvej výprave Day žije v zahanbení, kedy sa stal človekom, ktorý toleroval na svojej výprave kanibalizmus. V tejto expedícií je poverený velením novej lode, ktorá nesie názov The Resolution. Úlohou expedície je nájsť Jessa Stevensa, ktorý zmizol v Arktíde počas inej expedície.
Tempo knihy bolo v tomto prípade pomalé, ale práve o to išlo. Prichádzalo postupné stupňovanie. Kniha obsahuje podrobné opisy lode, topografie, trápenie posádky a posadnutosť, ktorá ukotvuje hrôzu. Dej knihy ma nesmierne bavil a užívala som si každý jeden okamih.
Postavy
Na začiatok by som chcela začať s hlavnou postavou, ktorá sa objavila v oboch expedíciách. William Day. Muž, ktorý v živote musel urobiť ťažké rozhodnutia, sa po zvyšok života trápi. Svedomie mu dýcha na krk. Páčilo sa mi vyobrazenie postavy, premetanie jeho myšlienok v minulosti aj v prítomnosti. Čítať o bolesti, ktorá ho zožierala, o pocite viny a dokonca čítať aj okamihy, ktoré mal možnosť vidieť a pocítiť na vlastnej koži. Už pri čítaní anotácie som vedela, že kniha bude smerovaná predovšetkým na psychiku postáv. Mohla by som povedať, že mi bolo Daya ľúto, kedy by si zaslúžil lepší život. Ale práve to bolo na knihe najzaujímavejšie. Starí duchovia z minulosti začali ožívať a zvierať ho v náručí.
V tomto ohľade musím povedať, že autor knihy odviedol veľmi dobrú prácu a vyobrazenie postáv, ich správanie a zmýšľanie sa mi páčilo. Nenašla som, za čo som nesmierne rada, ani len jednu plochú postavu, ktorá by zapadla prachom do zabudnutia.
Pár slov na záver
Táto kniha bola pre mňa určite dobrou voľbou a ktovie, možno siahnem časom aj po niečom inom od tohto autora.
