“A dragon without its rider is a tragedy. A rider without their dragon is dead.”
(v texte sa môžu objavovať prezrádzajúce momenty z deja)
20 ročná Violet Sorrengail strávila celý svoj život prípravou pre vstup do klubu pisateľov. Svoj život mala prežiť pokojne, medzi knihami a históriou. Jej matka, ktorá je veliteľka a generálka Navarry, mala pre dcéru iné plány. Violet na miesto toho zisťuje, že jej úlohou je súťažiť so stovkami ďalších kandidátov, aby sa dostala do najvyššej elity: dračích jazdcov. Zatiaľ, čo jej konkurenti strávili celý svoj život trénovaním práve na tento okamih, Violet je od nich vzdialená o niekoľko kilometrov a navyše si nesie so sebou ťarchu v podobe chronického ochorenia, ktoré ju robí zraniteľnejšou. Svojou bystrosťou sa odlišuje od svojich protivníkov. Za svojim chrbtom má stále frustrujúceho Xadena Riorsona, ktorý sa nevie rozhodnúť, či ju zabije, alebo jej pomôže prežiť dostatočne dlho na to, aby si spútala vlastného draka.
Rebecca Yarros vo svojom fantasy debute dokázala prekonať samú seba a ukázať, že aj fantasy tématika je jej srdcu blízka. Kniha preletela celý svet a nebolo pre mňa prekvapením, keď sa objavila aj na mojom zozname kníh. Od prvej kapitoly ma kniha vedela vtiahnuť do deja, donútiť ma listovať stranu po strane a hltať každé jedno slovo bez ohľadu na to, či je noc alebo deň.
Čo ma na príbehu najviac očarilo bolo vykreslenie postáv. Violet, hlavná postava príbehu nie je spočiatku žiadna bojovníčka. Celý život sa pripravovala na budúcnosť v knihách a v histórii. Jej telo je útle, zraniteľné a bolesti ju sprevádzajú na každom kroku. Páči sa mi vyobrazenie hlavnej postavy, ako človeka, ktorý si so sebou nesie vlastnú ťarchu. v tomto prípade je archou chronické ochorenie, ktoré ju naučilo bojovať denno denne s bolesťou. Aj napriek tomu, že v knihe prichádzajú momenty, kedy ju všetci okolo podceňujú a chcú sa zbaviť najslabšieho článku, nevzdáva sa. Nachádza v sebe silu bojovať a myslieť na to, že deň za dňom musí prežiť každú prekážku, ktorá jej je kladená pod nohy. V knihe si prechádza Violet zmenami, ktoré formujú jej osobnosť. Má to prirodzený a plynulý priebeh.
“And strength of courage is more important than physical strength.”
Draci. Tie malebné tvory, ktoré by ste si najradšej zobrali domov a vymenili ich za domácich miláčikov alebo autá. Draci mali svoj pôvab, osobnosť a ja som sa tešila na každú scénu v ktorej sa mali objaviť. Prepojenie, akým sa dokázali rozprávať so svojimi jazdcami mi bolo od samého začiatku jasné. Zdieľanie jednej mysle, medzi drakom a jazdcom nie je žiadna novinka. Ale aj napriek tomu to boli okamihy, ktoré ma vedeli pobaviť. Ako som už spomínala, každý z drakov má svoju osobnosť. Rovnako, ako aj človek. Aj ich myšlienky, názory alebo hromženie boli autentické.
Celému príbehu nemohla chýbať ani romantická linka, ktorá sa niesla v znamení enemies to lovers. každá interakcia medzi postavami ma nútila zasmiať sa. Aj napriek tomu, že je každému jasné, že v takýchto prípadoch sa dve postavy dajú dokopy a tá nenávisť sa premení na niečo silnejšie, tak tie prvé momenty sú najlepšie. Na začiatku sa všetko točí len okolo nenávisti, túžby zabiť toho druhého. Ukázať, kto má na vrch. Niekedy stačí jeden alebo dva okamihy a karty sa obrátia. Jeden pre druhého by dokázali urobiť čokoľvek. Ale čo ak sa s nimi osud zahral naozaj špinavú hru? minulosť, ktorá ich mala rozdeliť, ktorá mala spôsobiť to, že jeden k druhému budú prechovávať nenávisť a túžbu po pomste napokon bude jeden z tých dôvodov, prečo musia spojiť svoje sily. Nebudem prezrádzať ten najzaujímavejší fakt, ktorý sa odohral v ich životoch, ale musím uznať, že to bol veľmi dobre premyslený ťah autorky.
“I wouldn’t be standing here if I’d quit every time something seemed impossible to overcome. I will not die today.”
Tým pádom sa dostávam k ďalším postavám, s ktorými sme sa mohli v knihe stretnúť. Xaden Riorson je cieľavedomý, nepredvídateľný muž, typickým príkladom postavy, ktorá sa vám zaryje pod pokožku a už nepustí. Moje srdce kričalo od radosti v momente, kedy sa objavil na scéne. Možno to bolo aj z toho dôvodu, že postavy, ktoré sú vykreslené ako záporáci s ľadovým srdcom, ktoré aj tak je len pretvárka, sú mojou srdcovou záležitosťou.
Nemôžem nespomenúť ďalšie postavy, ktoré sa objavili v deji a získali si moju priazeň. Rhiannon, Ridoc, Liam, Dain.
Rhiannon bola tou správnou, najlepšou kamarátkou, ktorú mohla autorka pre Violet vytvoriť. Ich puto sa vytvorilo na samotnom začiatku a dokázalo ma mnohokrát presvedčiť, že každý človek potrebuje vo svojom živote niekoho, ako je Rhiannon. Ridoc bol postava, ktorá možno nedostala mnoho priestoru v knihe no aj napriek tomu dokázala zanechať obrovskú stopu. Jeho zmysel pre humor dokázal odľahčiť situáciu aj v tom najhoršom čase. Liam bol stelesnením dobra. Pre svojho najlepšieho priateľa by dokázal urobiť čokoľvek, dokázal by byť kýmkoľvek. Lojalita v jeho prípade by mohla byť jeho stredným menom. Užila som si každý jeden okamih, kedy sa objavil na scéne.
Nebolo pre mňa prekvapením, keď sa v knihe objavila postava pri ktorej som dúfala, že skôr alebo neskôr zomrie. Želala som jej krásnu, morbídnu, bolestivú smrť pri ktorej by ho nikto neoplakával. A to len z toho dôvodu, že každým jedným okamihom, kedy prehovoril, pohol mojou žlčou. A to znamená len jediné. Autorka vykonala naozaj dobrú prácu, kedy dokázala vo mne vzbudiť také pocity len na základe jednej postavy. No aj napriek tomu budem dúfať, že jedného dňa na moje slová príde.
Po dočítaní knihy prišla informácia, že autorka pripravuje celkovo 5 kníh. Otázka znie, aká veľká by musela byť moja knižnica, ak by som ich chcela mať všetky doma?
Average Rating