Naganty a vlčí máky
Agent JFK, John Francis Kovář, ktorého stvorili Miroslav Žamboch a Jiří Walker Procházka, má už na svojom konte neuveriteľný počet dobrodružstiev – do dnešného dňa vyšlo štyridsaťjeden ...
Agent JFK, John Francis Kovář, ktorého stvorili Miroslav Žamboch a Jiří Walker Procházka, má už na svojom konte neuveriteľný počet dobrodružstiev – do dnešného dňa vyšlo štyridsaťjeden románov. Séria sa zaoberá alternatívnymi svetmi a realitami a cestovaním do minulosti, pričom Agentúra bojuje s večným rivalom, bývalým členom Xaveriom Hawkom, ktorý sa z neznámych dôvodov snaží narušiť rovnováhu paralelných vesmírov. Do série prispelo mnoho autorov a osemnásty diel v poradí napísala Františka Vrbenská.
V Nagantoch a vlčích mákoch dostane JFK za úlohu sprevádzať istého nadšeného profesora do minulosti. Ich cieľom bude Sovietsky zväz dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia, kam sa vydajú po stopách Yaroslawa Hashka, ktorého tajomné poznámky môžu mať obrovskú hodnotu. Po Hashkových zápiskoch pátra aj agent-kyborg poslaný X-Hawkom. Ani s technológiou budúcnosti nebude splnenie úlohy jednoduché, pretože vzdialená Sibír je bojiskom rozličných vojensko-politických skupín.
Meno agenta JFK mi nie je neznáme, zachytila som už zopár informácií o sérii, no Naganty sú prvou knihou, ktorú som prečítala, a to hlavne preto, že ju napísala Františka Vrbenská, s ktorej tvorbou sa práve oboznamujem. Román nie je čisté fantasy ani sci-fi; cestovanie do minulosti, paralelné vesmíry a minulosť, kyborgovia a technológie spadajú jednoznačne do science-fiction, ale v knihe nájdeme aj mágiu starých ázijských kmeňov či hovoriaceho havrana. Ide o zaujímavý a pekne zvládnutý mix žánrov. Ak by som to mala určiť bližšie, je to dobrodružno-akčný príbeh, ktorý mne osobne pripomenul Indianu Jonesa.
V knihe sa objavujú pestré postavy, ktoré sú povahovo odlišné a majú svoju vlastnú motiváciu. Najprv som sa bála, že sa z JFK vykľuje iba kópia akéhosi sci-fi Bonda, ale našťastie sa tak nestalo. Je ľudskejší a uveriteľnejší, a hlavne nie je taký šovinistický narcis. Najviac som si obľúbila postavu Altyn Túlaj, ktorá sa nenechala ničím zlomiť a išla za svojím cieľom. Silná a sebavedomá hrdinka, s potenciálom dotiahnuť to vysoko, no napriek tomu ukázala, že aj taká žena môže profitovať z manželského vzťahu. Jej puto s mladým manželom bolo krásne a konečne som v knihe nenašla tie stokrát omieľané frázy, že „nemôžem sa viazať a rozptyľovať, pretože moja krajina ma potrebuje, bla, bla.“ Najsilnejšie osobnosti sú podľa mňa práve tie, ktoré majú za sebou silné zázemie. Skvelý bol aj Jakov, ktorý si nedával servítky pred ústa a na jeho poznámkach som sa občas schuti zasmiala. Taký typický stredoázijský Rus, skrývajúci pod tvrdým zovňajškom vernú a clivú dušu.
Keďže sa dej odohráva v časoch šírenia socializmu, veľa pojmov pochádza práve z tejto oblasti a bolo tam relatívne dosť ruských slov, pri čítaní teda pomôže aspoň tá najzákladnejšia znalosť ruštiny. Pokiaľ neviete po rusky viac ako „da“ a „spasibo“, tak váš Jakovova reč môže miestami potrápiť. Mne prekážalo veľa zamlčaných podmetov vo vetách, vďaka čomu som občas strácala niť, že komu sa vlastne čo deje a musela som prečítať pol strany, aby som bola späť v obraze. Išlo totiž o prípady, kedy sa menil nositeľ akcie v rovnakom odseku, ale keďže mená neboli spomenuté, aicky som myslela, že sa to stále týka tej jednej osoby, no nebolo to tak. Našťastie toho nebolo veľa a knihu som si vedela vychutnať.
Vyzdvihujem scénu s jakom v tábore Ungern-Sternberga, ktorá bola krásne nechutná a poctivo ma pri nej striasalo. Záver bol naozaj už v duchu Indianu Jonesa a pátrania po veľkej záhade, no narozdiel od Indyho JFK nedošiel tam, kam som čakala. Koniec knihy zanechal nezodpovedané otázky, ale to vôbec nevadí, pretože aspoň núti čitateľa zapojiť mozog. Autorku chválim za voľbu prostredia – oblasť, kde sa stretáva Rusko, Mongolsko a Čína, je pre mňa sviežo originálna a dobrodružné putovanie malo aj vďaka tomu výbornú atmosféru.
Dej mal slušne nadupané tempo a párkrát som sa v noci pristihla pri tom, ako si vravím, že „už len jednu kapitolu“. Škoda, že sa X-Hawk nezjavil v knihe častejšie. Veľmi zaujímavá a záhadná postava, ktorej vzťah s JFK a Agentúrou mi nebol celkom jasný, ale brala som to ako daň za to, že som žiadnu inú knihu zo série nečítala. Kniha napriek tomu fungovala dobre ako samostatný príbeh. Naganty a vlčí máky boli pútavým akčným dobrodružstvom s množstvom zaujímavých myšlienok a nádychom nostalgie, keďže ma čítanie vrátilo do čias, kedy som hltala jeden dobrodružný román za druhým. Odo mňa teda oba palce hore a teším sa na ďalšiu knihu od Františky Vrbenskej.
