Rozprávka (Fairy Tale)
Tínedžer Charlie Reade cestou domov začuje kňučanie psa. Nedá mu to, preto prelezie plot a ide sa pozrieť, čo sa stalo. Nájde suseda Howarda Bowditcha vážne zraneného. Kým je Howard ...
Tínedžer Charlie Reade cestou domov začuje kňučanie psa. Nedá mu to, preto prelezie plot a ide sa pozrieť, čo sa stalo. Nájde suseda Howarda Bowditcha vážne zraneného. Kým je Howard v nemocnici, Charlie sa stará o jeho starého nemeckého ovčiaka. Sučka Charliemu prirastie k srdcu a neskôr sa spriatelí aj s jej majiteľom – dokonca mu Howard Bowditch po smrti zanechá svoj veľký dom s celým pozemkom. A okrem toho neuveriteľné tajomstvo ukryté v starej zamknutej šope. Tajomstvo, ktoré zavedie Charlieho do iného sveta, kváreného strašnou chorobou a temným proroctvom.
Stephena Kinga som začala čítať pred dvadsiatimi rokmi a odvtedy u mňa stále patrí k najlepším autorom. Jasné, zatiaľ čo niektoré jeho knihy sú výnimočné, nájdu sa aj také, ktoré považujem za trochu slabšie vzhľadom na jeho zvyčajný priemer. Spolu s iným Stevenom – Eriksonom – je však majstrom technického písania; prvky, ktoré by u väčšiny autorov boli nudné, King napíše pútavo a dokáže perfektne využiť silu detailov. A neprekvapivo mu to vyšlo aj v jeho novinke Fairy Tale (Rozprávka).
Na prvý pohľad kniha nevyzerá až tak hrubo so svojimi 588 stranami (verzia anglického paperbacku). Písmo je však malé a husté, takže som knihu čítala vyše štrnásť hodín čistého času. Ak by bola vytlačená s priemerne veľkým písmom, určite by zľahka prekonala hranicu tisícdvesto strán. Takže sa pripravte na skutočne rozsiahly a hutný príbeh, ktorý však plynie dynamicky a nie je v ňom žiadne hluché miesto. Teda aspoň ja som tam žiadne nespozorovala a vychutnala som si každý riadok.
Ako už je u Kinga zvykom, aj Fairy Tale získava svoju presvedčivosť z výborne napísaných postáv. Charlie Reade je tínedžer, ktorý musel po smrti matky predčasne dospieť v niektorých smeroch, zároveň má však na konte množstvo výstrelkov hraničiacich s vandalizmom. King nepíše čiernobiele postavy, preto má Charlie hĺbku a zaujímavý charakter vzhľadom na jeho úspechy a pády. Jeho motiváciu mal King tiež dobre premyslenú a veľmi ma bavilo sledovať Charlieho vývoj od chvíle, ako našiel zraneného Howarda. Skvelým detailom boli aj jeho fyzické premeny počas deja a s tým súvisiace schopnosti. Howard Bowditch bol jeho pekným náprotivkom v prvej časti knihy. King šikovne odkrýva vrstvy jeho charakteru a minulosť, ktorá zmení aj Charlieho život. Relatívne veľká časť je venovaná tomu, ako Charlie pomáha Howardovi a jeho fenke – fascinuje ma, ako King dokáže zaujímavo spracovať aj takýto na pohľad nudný motív. Vie, v akých rozostupoch dávkovať kúsky informácií, a to ma neustále pri čítaní hnalo dopredu.
Pri príbehu takéhoto rozsahu je prirodzené, že sa zjaví viacej postáv. Každá z nich bola jedinečná osobnosť a autor mnohé pekne odlíšil ešte aj vďaka rôznym prejavom kliatby. Moja obľúbená bola samozrejme Leah, ktorú kliatba zasiahla naozaj nepríjemným spôsobom, a zo scény, kde King opisoval jej stravovanie, ma celkom mrazilo. Pre mňa asi najhororovejší moment, inak knihu zaraďujem čisto do fantasy.
Do istej miery ide o retelling – v texte sa zjavujú postavy z najznámejších rozprávok a odkazy na ne, no King z toho nerobí stopercentné prerozprávanie klasík; iba sa zľahka inšpiroval niektorými notoricky známymi postavičkami, vdýchol im život a osobnosť a výrazne ich pomenil. A presne to sa mi páčilo, že to nebol dokonalý retelling. King mal tak voľné ruky a mohol využiť jednu zo svojich silných stránok – nepredvídateľnosť. Pri ňom sa nedá dopredu povedať, či bude koniec dobrý alebo zlý, ani ktorá postava prežije až nakoniec. A veru že ich tam zopár padne za obeť. Vyzdvihnúť musím scénu, kedy Charlie v meste hľadá slnečné hodiny. Od napätia som ani nedýchala. Výborne napísané.
Anglická verzia knihy mala na začiatku každej kapitoly krásny obrázok. Škoda, že neboli väčšie – skvelo by vynikli, ak by boli vytlačené na celú stránku. Veľa detailov sa tak stratilo. Občas síce niektoré zbytočne spoilerovali dej v kapitole, ale našťastie bolo takých obrázkov veľmi málo.
Prepojenie dvoch svetov poňal autor veľmi jednoducho, a teda efektívne. Všetko pôsobí krásne realisticky, od postáv cez vykreslenie sveta a jeho odlišností. A toto na Kingových knihách milujem – že mu uverím úplne všetko a najradšej by som sa do niektorých jeho svetov rozbehla. Majstrovstvo je v detailoch a táto bichla ich skrýva v mnohých vrstvách, ktoré čakajú na objavovanie pri opätovnom čítaní. Tak ako sme zvyknutí u Kinga, na niektoré ťažké rozhodnutia budú mať vplyv práve tie drobné detaily. Musím spomenúť aj množstvo zapracovaných pop-kultúrnych odkazov či už na postavy, ľudí, knihy alebo filmy. Napríklad Iñigo Montoya s jeho kultovou hláškou milo prekvapil a potešil. Záver je pekným realistickým vyústeným celého deja a hoci sa kniha volá Rozprávka, dokonalý happy end radšej nečakajte. Alebo vlastne sa nechajte prekvapiť. Ak Kinga poznáte, aj tak viete, že netreba mať žiadne očakávania ohľadom osudu postáv. Za mňa teda absolútna spokojnosť, bolo to napínavé, prepracované, silné.
Skvelé, skvelé, skvelé!
