Sudička zo Severu
Z minuloročnej Bibliotéky som si priniesla domov veľmi málo kníh (až dve). Nie preto, že by ma nesvrbela karta v peňaženke, ale s priestorom na knihy to mám momentálne doma dosť ...
Z minuloročnej Bibliotéky som si priniesla domov veľmi málo kníh (až dve). Nie preto, že by ma nesvrbela karta v peňaženke, ale s priestorom na knihy to mám momentálne doma dosť náročné. Preto som si musela starostlivo vyberať, čo si kúpim – a jednou z kníh, ktoré nakoniec docestovali so mnou domov, bola Sudička zo Severu od slovenskej autorky Michaely Elly Hajdukovej. Ako som zistila, autorka nie je už začiatočníčka, čo sa vydávania kníh týka. Má toho na konte obdivuhodne veľa na slovenské pomery. Jej najnovší počin, Sudička zo Severu, je mix romantickej fantasy s detektívnymi prvkami.
Hlavnou hrdinkou príbehu je June Delainová, špeciálna policajná psychologička. Pri práci s obeťami zločincov dosahuje skvelé výsledky. Ona sama však skrýva desivý zážitok z detstva, ktorý zničil jej rodinu a hlavne matku. Od istého času sa jej zvláštne schopnosti začínajú zosilňovať a na tele sa jej začnú objavovať zvláštne tetovania. Postupne zisťuje, že jej matka mala magické schopnosti, ktoré dedí vždy prvá dcéra. June je dømmelja, sudička, a nie len taká hocijaká – jej schopnosti sú iné ako u ostatných sudičiek. Objavuje ich po boku bývalého detektíva Jonasa, ktorý tiež nie je tým, čím sa navonok zdá. Rozvinie sa medzi nimi silný vzťah, lenže ten bude musieť obstáť v ťažkých skúškach. June odhaľuje, kto je jej rodina, a okrem toho prebieha vyšetrovanie, v ktorom sa polícia snaží chytiť záhadného Tieňa, ktorý napáda a mláti vážených obyvateľov mesta.
Kniha je skutočne pestrou zmesou žánrov a musím pochváliť autorku, že sa jej to podarilo pekne poprepájať. Má veľmi príjemný a čitateľný štýl, ktorý sa mi dobre čítal. Veľmi mi vyhovovalo to, že autorka neskĺzavala do prehnanej ženskej patetickosti a dokázala sa mnohokrát vyhnúť zbytočnej dráme. Za tie roky, čo čítam, som si všimla, že medzi spisovateľkami častokrát prevažuje snaha tlačiť na city za každú cenu a stavať postavy do extrémnych situácií, v ktorých však reagujú neadekvátne, ako v tureckej telenovele (dôvod, pre ktorý preferujem radšej sarkastickejší a cynickejší mužský štýl). V tomto prípade to však autorka pekne vybalansovala a jednotlivé postavy pôsobili sympaticky a uveriteľne.
Romantický vzťah medzi Jonasom (nech mi autorka odpustí, oveľa viac sa mi páči jeho meno Jonas než Arvid) a June je príjemný a väčšinou celkom dospelý, čomu som sa ja veľmi potešila. Konečne som nemusela čítať o tínedžeroch, ktorí sa urážajú pre každú sprostosť. Medzi ústrednou dvojicou je pekne vykreslená chémia. Jonas je mojou najobľúbenejšou postavou. Modrooký, dlhovlasý blondiak, konajúci rozumne a s rozvahou? Oh, áno, takýto má byť knižný hrdina! Stránky s ním som si úplne vychutnávala a je super, že autorka aj horúce scény napísala jemne a s eleganciou. Žiaden vulgárny jazyk, žiadne nadávky ani divné prirovnania a opisy na desiatky strán. Napriek tomu to malo iskru a čítalo sa to dobre. A samozrejme, zaujímali ma tajomstvá okolo hlavných postáv, ktoré sa postupne odhaľovali.
Príbeh spája viacero osudov – svoju dôležitú úlohu zohrajú aj Junina mladšia sestra a kamarátky, s ktorými sa zoznámila na terapeutických sedeniach a s ktorými napokon celé roky žila pod jednou strechou. Ich sesterstvo im pomohlo vrátiť sa do života, pretože každá zo žien zažila skutočné peklo v rukách zvrátených ľudí. Ich príbehy sú opísané v knihe tiež a nie je to príjemné čítanie, hoci autorka zvolila znova citlivý prístup a nie expresívnu brutalitu. O takýchto veciach, ktoré sa denne dejú po celom svete, treba nielen hovoriť, ale kričať. Ženy sú týrané, zneužívané, zabíjané od raného veku len preto, že si nejaké šovinistické prasa myslí, že má na to sväté právo. (A smutné na tom je, že to prasa môže byť aj žena). Tieto kapitoly rozhodne neboli oddychové, ale pekne uzatvorili príbehový kruh a majú v sebe nádej, že aj takéto skutočné problémy sa časom dajú prekonať a nechať v minulosti.
Ako som spomínala v úvode, autorka má vydané slušné množstvo kníh, preto som jej knihu v niektorých chvíľach čítala kritickejšie. A dovolím si „vypichnúť“ zopár detailov, ktoré mi ako dlhoročnému čitateľovi trochu rezali oči.
- Mágia a jej (neexistujúce) pravidlá. June má všetko zadarmo, bez učenia sa a snaženia. Chce sa premiestniť na iný kontinent alebo niekde, kde nikdy nebola? Stačí, keď si to pomyslí a je tam a naspäť lusknutím prsta. Jej magické schopnosti majú neskutočnú silu a zjavujú sa prakticky samy od seba, keď to potrebuje. Pritom sa nikdy nesnažila pochopiť svoje schopnosti a vedome ich rozvíjať. Skôr naopak. Stačí, že je prvorodená dcéra a všetko k nej prichádza veľmi ľahko. Ako postava má v tomto ohľade prvky Mary Sue a z hľadiska výstavby sveta mi to prišlo nedotiahnuté a príliš zjednodušené.
- Krívajúca logika. Za prvé, ako je možné, že Jonas netuší ani len to, ako sa volalo dievčatko, ktoré zachránil pred rokmi? Neviem si predstaviť, že by ju po akcii niekomu odovzdal s tým, že „na, zisti, čo je zač. Moja úloha skončila.“ Minimálne z ľudského hľadiska by sa zaujímal, či sa našla jej rodina. Prišlo mi to zvláštne. Za druhé, Junina matka. Spravila by milujúca matka svojim deťom to, čo ona? Nie. Určite by im dobrovoľne nespôsobila ďalšiu bolestnú traumu. Zachovala sa zbabelo a pre mňa ako matku úplne nepochopiteľne. Namiesto sebaľútosti mala zatnúť zuby a sakramentsky sa snažiť, aby jej deti mali dobrý život. Priznávam, nerozumiem tomu.
- Prekvapujúce klišé detaily. Prečo sa June a Jonas rozprávajú o identite Tieňa v práci? Taká neopatrnosť v prípade profesionálneho policajta a psychologičky nedáva zmysel. Vedie to potom k zbytočne dramatickým udalostiam, lebo niekto náhodou počúva za dverami. Potom je tu komunikácia medzi June a Jonasom, ktorá v otázke jej identity prekvapivo viazne a Jonas len stále opakuje prázdne frázy typu „keď zistíš, kto si, už nebudeme môcť byť spolu“. Toto nemám rada ani v živote, keď sa zbytočne robia tajomstvá z obyčajných faktov. Možno bolo zámerom čitateľa trochu ponaťahovať, ale mňa to skôr iritovalo.
- Ach, ten záver… Prečo zase to sebatrýznenie v štýle „nezaslúžim si“, „nemôžeme pokračovať,“ bla… bla? June sa rozhodne sama za všetkých a odchádza vo chvíli, kedy najviac potrebuje podporu milovaných ľudí. Ubližuje tak zbytočne všetkým a hlavne Jonasovi. To má byť hrdinské a silné rozhodnutie? Nie je to prvá ani posledná kniha, v ktorej ma takéto ukončenie/rozhodnutie vytočilo.
Ako správny hnidopich by som našla ešte pár ďalších drobností (Ako je možné, že hrdinka nechápe spojitosť medzi menami June a Junni? Hej, nemohla som si to odpustiť.). Pri čítaní ma ešte rušilo zlé osadenie odsekov na viacerých miestach, kvôli ktorému som sa strácala v tom, že kto vlastne hovorí. Asi chyba rozloženia pri tlači.
A aké je teda moje finálne hodnotenie? Napriek kritike rozhodne ide o nadpriemernú knihu, ktorá bude svojou kombináciou prvkov čitateľov baviť. Dá sa s ňou stráviť zopár príjemných večerov. Pokiaľ nie ste nároční na detaily alebo profesionálne deformovaní ako ja zo všetkého písania, čítania a beta readingov, môžete byť dokonca nadšení. Pokračovanie si rada prečítam, určite chcem vedieť, ako si June poradí so svojou rodinou a ako dopadne jej vzťah s Jonasom. Kniha bola dobrá a len tesne jej ušlo super hodnotenie. Chválim aj krásnu obálku. Romantičkám rozhodne odporúčam.
