Sklíčenost (Desolation)
(Recenzia prezrádza významné prvky deja.) Darovanej knihe príliš na detaily nepozeraj, dalo by sa povedať. V tomto prípade je onou darovanou knihou Slíčenost od autorky Lucy Taylor ...
(Recenzia prezrádza významné prvky deja.)
Darovanej knihe príliš na detaily nepozeraj, dalo by sa povedať. V tomto prípade je onou darovanou knihou Slíčenost od autorky Lucy Taylor a posunul mi ju náš autor hororových príbehov, Lukáš Polák. Kniha vyšla vo vydavateľstve Golden Dog v edícii Zrnka temnoty. Moja prvá kniha od tohto vydavateľstva, takže som bola celkom zvedavá.
Príbeh nás zavedie do čias veľkého osídľovania Západu v USA, kedy sa po prérii preháňali bizóny, indiáni, biele tváre nadurdene preberali nadvládu nad krajinou a ženy boli vnímané ako slabé, cintľavé a hlúpe stvorenia. Hlavnou hrdinkou je Ruth Abbottová, ktorá opustila svoje rodné mesto a ako osamelá dvadsiatnička (a stará panna) sa pridala k jednej z mnohých karaván smerujúcich na Západ. Rodina ju vyhostila, pretože Ruth spôsobila škandál – bol odhalený jej milostný pomer s dcérou z bohatej rodiny. Po takej potupe by ju žiaden muž nechcel, preto odchádza, aby v novom prostredí začala odznova, a ráta s tým, že sa k nej jej milenka pridá. Karavánu cestou doslova prenasleduje smola a keď začnú miznúť malé deti, napätie medzi rodinami sa vyostruje. Ruth navyše prenasledujú záhadné nočné mory. Nechce sedieť poslušne na zadku, preto sa napriek všeobecnej nevôli pridá do pátrania po zmiznutých deťoch. Postupne začne odhaľovať, čo sa naozaj deje.
Po drobnej knihe Mutácia z planéty Zem je Sklíčenost ďalšia malá tenká knižočka, ktorej stotridsaťpäť strán textu by som nazvala priemernou novelou. Náhoda zariadila, že sú knihy rozsahovo rovnaké, ale ja viem, ktorá ma bavila oveľa viac. Kým ma sci-fičko od Katky Soyky okamžite vtiahlo do deja, na Sklíčenost som sa akosi nevedela naladiť. Obsahovala veľa prvkov, ktoré mi liezli na nervy. Postavy boli strašne prvoplánové a jednoduché – všetci boli zadubenci s predsudkami. Mohla by som povedať, že žiadne prekvapenie, veď v tej dobe ľudia takí naozaj boli, ale prečítala som slušné množstvo krátkych westernov a príbehov z divokého západu a viem, že aj v tomto žánri sa dajú napísať dobré postavy. Nedokázala som si k žiadnej vytvoriť vzťah a v podstate mi bolo jedno, či tam pokapú, alebo sa úspešne dostanú do cieľa. Ruth sa mi zdala hlúpa a chýbala jej rafinovanosť. Mala viac šťastia ako rozumu a správala sa niekedy skôr ako tínedžerka. Jedinou zaujímavou postavou sa na začiatku zdal byť mexický curandero, ktorý však napokon výraznejšie do deja nezasiahol.
Po prečítaní príbehu som sa cítila rozpačito. Ani v tejto chvíli poriadne neviem, čo mám o ňom napísať. Autorka čitateľa nejakú chvíľu naťahuje a snaží sa ho presvedčiť, že karavánu obchádza strašidelný démon, ale z toho sa napokon vykľuje len ďalší exemplár nadržaného chlapa. Jasné, ako inak. Spočiatku som si myslela, že ma tá záhada predsa len zaujme, ale od scény, ako Ruth prichytila Gussie vybavovať si účty s démonom, môj záujem o príbeh dosť opadol. Vravela som si: „To snáď nemyslíš vážne, že je to celé len o tomto?!“ Zaťala som ale zuby a dočítala to, hoci som len krútila hlavou nad Ruth, ktorá sa ide hrať na hrdinku a nemá ani poriadnu zbraň, ani plán, ani skúsenosti, ktoré by mohla využiť. Ako som povedala, prakticky šibnutá tínedžerka (aj keď už bola staršia).
Záverečné pasáže mali dve čitateľské pozitíva. Tým prvým bolo zakomponovanie nadprirodzeného prvku – chválim aspoň to, že to tam vložila citlivo a bol to len doplnok deja, nie nosná časť. Tým druhým boli asi tri hororové vety, v ktorých bolo jedno z detí obetované. Pre matku najväčší des a hrôza. Okej, tá časť na mňa spravila čitateľský dojem. Ale inak ten záver dosť kríval. Démon sa nechal poraziť smiešne ľahko.
Musím český preklad skritizovať kvôli jednému konkrétnemu detailu – prečo sa pri všetkých postavách používa mužská forma priezviska? Prečo ženy nemajú príponu -ová? Nerozumiem, čo tým malo byť povedané. Spôsobilo to niekoľko neprofesionálnych chýb, kedy z jednej postavy raz spravili ženu, potom chlapa. Na strane 33 je to dokonca na tej istej strane. Na vrchu je spomínaná mladá tehotná žena Frances Braxton, na spodku strany je to už muž. Rada by som verila, že to „a“ na konci slovesa v minulom čase iba vypadlo kvôli nepozornosti, ale toto sa stalo minimálne pri 2-3 postavách, a to je na taký krátky rozsah veľmi veľa. Okrem toho, Frances je predsa ženské meno. Jedno oko mi z toho krvácalo. Druhé oko mi vykľala zase španielčina. V knihe je len zopár španielskych slovíčok, ale hneď v prvých troch sú dve gramatické chyby. Aj keď toto pripisujem skôr neznalosti autorky a chybe v origináli. Ale teda ako absolvent španielskeho bilingválneho gymnázia som to predýchavala päť minút. Oba tieto detaily mi pokazili hneď na začiatku zážitok z čítania. „Přitom taková blbost, co?“ ako by povedal klasik.
Čo dodať… Horor a mystery mám síce rada, ale tento počin Lucy Taylorovej mi vôbec nesadol. Malo to potenciál, ale možno to potrebovalo predsa len poriadny románový rozsah, aby postavy dostali priestor a mohli byť precíznejšie vykreslené. Takto sa napätie nedalo dobre vygradovať a precítiť. Mykám plecom a dávam presný stred v hodnotení. Not great, not terrible.
