Iron Flame
(Poznámka: spoilery v recenzii neprezrádzajú zásadné momenty, ale naznačujú isté všeobecné smerovanie viac ako iné časti recenzie.) Rebecca Yarros sa poponáhľala a nedočkavým fanúšikom ...
(Poznámka: spoilery v recenzii neprezrádzajú zásadné momenty, ale naznačujú isté všeobecné smerovanie viac ako iné časti recenzie.)
Rebecca Yarros sa poponáhľala a nedočkavým fanúšikom priniesla v krátkom čase pokračovanie najnovšieho knižného fenoménu Štvrté krídlo. Druhý diel zo série Empyrean (alebo teda slovenského Empyreum) dostal názov Iron Flame a fanúšikom ponúkne dychberúci rozsah: tlačená verzia na Amazone má cca. 1300 strán, moja Kindle e-book verzia sa natiahla na takmer 1600 strán, čím je pravdepodobne najdlhšou beletristickou knihou, akú som zatiať čítala.
Druhý diel pokračuje tam, kde Štvrté krídlo skončilo. Violet sa dozvedela zopár zásadných vecí, ktoré radikálne menia spôsob, akým vníma svet, v ktorom dovtedy žila. Kráľovstvo Navarre funguje na rozsiahlej propagande, vďaka ktorej takmer nikto netuší, čo sa za hranicami ich magickej bariéry naozaj deje. Violet sa vracia do Basgiathu rozpoltená – aby neohrozila svojich priateľov, nemôže im nič prezradiť. V klamstve však žiť tiež nedokáže. Život jej komplikujú aj noví nepriatelia – a to nielen v škole, ale aj za magickou bariérou. Nayvše jej vzťah s Xadenom zamrzol na mŕtvom bode. Violet mu vyčíta neúprimnosť a zatajovanie dôležitých informácií. Ona sama sa však bude musieť rozhodnúť, čo bude s kým zdieľať, pretože niektoré tajné informácie budú mať vplyv na budúcnosť celého kontinentu.
Pripravte sa na mnoho večerov čítania – prelúskať sa celou knihou mi trvalo vyše sedemnásť hodín čistého času, a to som relatívne rýchly čitateľ. Takýto rozsiahly text by sa dal analyzovať dlho, ale keďže nemám chuť písať ďalšiu bakalárku, pokúsim sa to napísať čo najkompaktnejšie. A začnem tentoraz negatívami:
- Koncept Mary Sue: v druhom dieli výrazne posilnený. Violet sa mení na postavu, ktorá jediná má riešenia. Ochranná bariéra? Vie o možnosti. Protilátka na elixír? Zožeňte jej elixír a je presvedčená, že vytvorí protilátku. Prekukne nepriateľove plány jediným pohľadom na mapu. Všetky dôležité rozhodnutia robí ona sama. Keď niekto nesúhlasí, jednoducho si spraví po svojom alebo tlačí dovtedy, kým ľudia nespravia, čo chcú. Niekedy je to nerealistické, inokedy to lezie na nervy. Súvisí to aj s tým, čo som vytkla pri prvom dieli – v knihe chýbajú schopní seniori. Všetci vodcovia sú prezentovaní buď ako malicherní hlupáci, zaslepení intrigáni alebo neschopáci. Čo je, samozrejme, smiešna predstava. Ak je tam aj náznak normálnosti (napr. Devera, Violetina matka), sú odsunutí na okraj diania.
- Spasiteľský syndróm – veľakrát sa v texte opakujú jej myšlienky, že ak ona nezachráni kontinent, tak kto? No tak, život a existencia v žiadnom vesmíre nie sú takí blbí, aby záviseli na rozhodnutiach jediného tvora. Tu mala Yarrosová ubrať.
- Repetitívnosť vo vzťahu s Xadenom.
- Repetitívnosť: sekcia nepriatelia. Celkovo chýbajú zaujímaví morálne šedí nepriatelia. Varrish je len úbohou napodobeninou Umbridgeovej, ale na rozdiel od nej, u neho chýba akékoľvek hlbšie pozadie a pochopenie pohnútok.
- Dopady nelogického worldbuildingu z prvého dielu: v druhej časti je dobre vidieť, prečo je spôsob fungovania kvadrantov a tréningov nezmyselný. Jednotlivé zložky spolu absolútne nedokážu spolupracovať (napr. pechota vs. jazdci). Ako majú zachrániť svoj svet, ak nedokážu spolu ani slušne hovoriť? Yarrosová má veľa nedotiahnutých detailov. Tak ako pri prvom dieli, zase poviem, že armáda by takto nefungovala.
- Megalomanský rozsah uškodil – v knihe je strašne veľa statických pasáží, kedy sa nič dôležité pre príbeh nedeje. Je tu veľa vaty a miestami som sa skutočne dlho nudila. Ako autor nie som fanúšikom škrtania, ale tu sa to malo spraviť. Dynamika knihy hlavne v strede veľmi utrpela nakopenou vatou. Pomohlo by jej, ak by bola aspoň o tristo strán kratšia. Možno aj o viac.
No dobre, a čo sa Yarrosovej aspoň trochu podarilo? Tu je sumár:
- Draky. V prvej knihe sa mi zdalo, že ich potenciál nebol plne využitý, no pri Iron Flame som ten pocit už nemala. Drakov je tam dosť, majú svoje scény, spoznávame ich lepšie. Tairnova osobnosť sa odhaľuje a naberá vrstvy. Je to jedna z najzaujímavejších postáv spolu so Sgaeyl.
- Andarna. Pre ňu mám samostatnú kategóriu. Ak ste ju mali radi v prvom dieli, tu ju budete zbožňovať – nielen pre jej pubertálne poznámky, ale aj detaily, ktoré si pri nej autorka pripravila. Toto naozaj zvládla pekne.
- Dain. Áno, liezol nám na nervy v prvom dieli pre jeho snahu kontrolovať Violet. V druhom dieli, hoci dostane len obmedzený priestor, bude musieť spraviť pár ťažkých rozhodnutí, čím sa z neho stáva zaujímavá postava s potenciálom. Pokojne by mu Yarrosová mohla napísať nejaký jednorázový spin-off a ja by som si ho prečítala. Dain prejde dôležitým vývojom, čo v knihe nie je také typické; väčšina vedľajších postáv sa extra nemení, preto tento posun pri Dainovi oceňujem. Konečne náznak reality a hlbšieho vrstvenia charakteru.
- Violetina matka – tak ako som predpokladala pri prvom dieli, tu sme sa s ňou stretli častejšie a autorka odhalila čosi z jej tajomstiev a zmýšľania. Stále síce ako matka nepochopím, prečo si generálka Sorrengailová myslela, že najlepšou ochranou pre jej deti bude práve kvadrant dračích jazdcov, ale budiž. Svoju úlohu zvládla a mala pár skutočne silných momentov.
- Xaden. Aj v druhom dieli veľmi zaujímavá postava, s pekne vystavaným charakterom a schopnosťami, ktorá odpáli pre čitateľa zopár riadnych príbehových bômb. Práve pre jeho dospelé a racionálne zmýšľanie stále nechápem, ako môže byť taký zbláznený do Violet. On jej dáva tak strašne veľa… a ona furt len protestuje, hádže sa o zem a dáva mu ultimáta. Ale jeho fanynky budú viac než spokojné.
- Akčné scény. Keď pretrpíte dlhé suché pasáže, odmenou vám bude pár dynamických scén. Niežeby ma dostali do vývrtky od nadšenia, niektoré boli lepšie, niektoré slabšie, ale tieto Yarrosová napísala dobre. A vám sa možno budú veľmi páčiť.
- Záverečné akčné scény – približne v poslednej desatine knihy sa rozbehne ten najväčší boj a kniha konečne získa poriadne nadupané grády. Boj je popísaný podrobne, do každého detailu, ktorý si Violet všimne. Nie je to len niekoľkostranová záležitosť, ale rozsiahly text. Yarrosová ho dokázala napísať tak, aby to čitateľa naozaj celý čas bavilo. No a s tým súvisí aj samotný koniec knihy. Ak vás prekvapil Fourth Wing, tak vás asi prekvapí aj Iron Flame. Ja som to síce uhádla, pretože mi také autorské rozhodnutie prišlo od istého momentu logické, ale možno to niekto nebude čakať. Zároveň sa mi morálne dilemy a budúce problémy, ktoré koniec sľubuje, zdajú oveľa zaujímavejšie ako v prípade prvého dielu. Takže posledné strany výborné! (Len škoda, že som musela prečítať až skoro 1400 strán, aby som sa dopracovala k tomuto najlepšiemu úseku).
- Autorkin štýl je čitateľný, pútavý a má par dobrých nápadov.
A na záver teda pokus o zhrnutie. Priznám sa, že sa mi kniha hodnotí ťažko. Na jednej strane dlhé, nudné a opakujúce sa pasáže, na nervy lezúca iracionalita mnohých postáv a logické trhliny, na strane druhej zaujímavý svet drakov a grifov, skvelý záver a fakt, že konečne postavy nebehali ako splašené husi z miesta na miesto a celý dej sa neodohral za tri dni (ale zase tu máme opačný extrém, že všeeeetko je roooozťahanéééé). Práve rozsah je najväčší problém – a za ten strhávam celú jednu hviezdu. Bolo toho jednoducho priveľa, knihu som musela v nudných pasážach prestriedať s inými príbehmi, takže som popri Iron Flame stihla doraziť niekoľko ďalších kníh. Opakujem, čo som písala vyššie: deju by pomohlo vyhodiť niektoré pasáže, alebo aspoň ich skrátiť a spomenúť naozaj len to, čo je dôležité, a nie všetko to prešľapovanie na mieste. Keby bola kniha kratšia a dynamickejšia, mala by šancu možno aj na štyri hviezdy. Takto lepší priemer. A budem zvedavo sledovať ďalšie názory čitateľov – že či sa na tom zbytočne dlhom rozsahu zhodneme.
