Spisovateľ Franz Kafka je jedným z najvplyvnejších spisovateľov 20. storočia. Jeho tvorba dokáže osloviť aj moderného čitateľa a neustále inšpiruje nových spisovateľov. V roku 1924 uplynulo sto rokov od Kafkovej smrti. Pripomenieme si ho stručným zhrnutím jeho života a najvýznamnejších diel a aj predstavením novej zbierky poviedok inšpirovanej Kafkovou tvorbou, ktorú vydalo vydavateľstvo Epocha.

Franz Kafka (1883 – 1924) sa ako najstarší zo šiestich detí odmalička zaujímal o literatúru. Na univerzite v Prahe študoval pôvodne chémiu, ale napokon prešiel na právo, ktoré ponúkalo lepšie pracovné možnosti a navyše umožňovalo Kafkovi venovať sa písaniu. Po doštudovaní si Kafka prešiel niekoľkými administratívnymi pozíciami a jeho pocity a skúsenosti z práce sa odzrkadlili aj v jeho literárnej tvorbe. K publikovaniu ho postrčil jeho dobrý priateľ Max Brod, spisovateľ a kritik. Kafka sa údajne cítil ako autor veľmi neisto, preto si želal, aby po jeho smrti Brod zničil všetky rukopisy. Ten sa však rozhodol Kafkovo prianie nesplniť a naopak sa postaral o to, aby po Kafkovej smrti vyšli ďalšie jeho diela. Dodnes to síce podnecuje diskusie o rešpektovaní prianí umelcov, ale vďaka Brodovmu rozhodnutiu sa nestratili také Kafkove diela ako Proces, Zámok či Amerika.

V roku 1917 Franzovi Kafkovi diagnostikovali tuberkulózu a jeho zdravie začalo upadať. Negatívny vplyv na jeho stav mali aj depresie a úzkostné stavy. Údajne nemal dobré vzťahy so ženami kvôli pochybnostiam o sebe samom. Bol niekoľkokrát zasnúbený, no ani raz sa neoženil. Náboženstvo a kultúrna identita taktiež zohrali dôležitú úlohu v Kafkovom živote – pochádzal z konzervatívnej židovskej rodiny a žil v časoch, kedy v pražskej spoločnosti vládli výrazné protižidovské nálady. Napätie, ktoré kvôli tomu cítil, sa prejavilo aj v jeho tvorbe, ktorá síce nie je rozsiahla, keďže umrel mladý, no napriek tomu patrí k najvýznamnejším literárnym dielam 20. storočia.

Významné diela Franza Kafku:

• Premena (1915): novela, ktorá sa zaoberá témami odcudzenia, identity a povinnosti voči rodine, vyrozprávaná prostredníctvom surrealistickej premeny hlavného hrdinu.
• Proces (1925): novela vydaná po autorovej smrti zobrazuje proces Josefa K. a jeho hľadanie spravodlivosti v absurdnom právnom systéme.
• Zámok (1926): ďalšia novela vydaná po Kafkovej smrti – a zároveň jeho najrozsiahlejšie nedokončené dielo. Postava románu zememerač K., ktorý zdanlivo bez východiska blúdi po dedine a hľadá nedosiahnuteľný prístup do zámku. Pojem odcudzenia, maximálne rozvedený práve v Kafkových prózach, nadobúda v Zámku priam obludné rozmery.
• Amerika (1927): nedokončená novela prináša pohľad dospievajúceho chlapca na modernú dobu. Výraznou témou diela je pocit ohrozenia človeka odľudštenými spoločenskými vzťahmi.
• Při stavbě čínské zdi: jeden z miliónov ľudí, ktorí sa podieľali na stavbe čínskeho múru, uvažuje o jeho zmysle a dôvodoch, pre ktoré vzniká.
• Zbierka poviedok Venkovský lékař (1919) a ďalšie.

Pri príležitosti stého výročia smrti Franza Kafku prináša vydavateľstvo Epocha zbierku fantastických aj realizmom sa vyznačujúcich poviedok, ktorá vyšla 6. decembra pod názvom Proměny Kafkovy Prahy. Obsahuje poviedky od takých autorov, ako sú Ondřej Neff, Jaroslav Rudiš, Marek Epstein, Miloš Urban, Markéta Pilátová, Kristýna Sněgoňová, Michaela Merglová a ďalší. Poviedky do zbierky vybral editor Jaroslav Kříž spolu s Vaškom Kotrmanom. Ako táto zbierka vznikala a na čo všetko sa čitateľ môže tešiť, nám prezradil Jaroslav Kříž:

„Na podzim roku 2023 jsem si uvědomil, že se blíží výročí spisovatele Franze Kafky. Napadlo mě oslovit Nakladatelství Epocha, jestli by nechtělo připravit antologii povídek k této výrazné osobnosti světové literatury. Nakladatelství má s antologiemi velmi dobrou zkušenost, ale poprvé by to bývalo bylo pořádně zaměřeno na vážnější notu. V Epoše souhlasili a já jsem vypomáhal na knize i jako editor, což původně nebylo ani v plánu. Díky tomu je publikace opatřena několika kresbami malíře Jiřího Lodeho, neboť jsem chtěl, aby v knize byly kresby odkazující na Franze Kafku. Nejprve jsme mysleli, že jich bude jen několik, ale nakonec jsme na ilustracích postavili i jednu linku, protože každá povídka má úvodní kresbu a malý motiv z úvodního obrazu je pak také u paginace. Do doprovodných textů (úvodní editorská poznámka a drobné texty na deskách knihy) jsem vložil několik citátů Franze Kafky, poněvadž jsem chtěl, aby v knize zazněl i jeho ‚hlas‘ a nejen ‚hlasy‘ současných autorů, kteří se ve svých textech inspirovali jeho dílem, případně ho i zakomponovali do příběhu. S druhým editorem jsme si také rozdělili komunikaci s autory (zajistil jsem texty Jaroslava Rudiše, Markéty Pilátové, Miloše Urbana, Karolíny Meixnerové a Marka Epsteina). Pro mě to byla v podstatě poprvé práce na beletristickém díle. Dříve jsem se podílel především na odborných knihách. Věřím však, že graficky i literárně se jedná o zajímavou antologii českých povídek.“

Viac informácií o zbierke aj ukážku z knihy nájdete aj na oficiálnej stránke vydavateľstva Epocha.

Povedali o Franzovi Kafkovi

Jaroslav Kříž, editor zbierky Proměny Kafkovy Prahy:
„Franz Kafka byl velmi rozporuplná osobnost. Jednalo se o pracovitého člověka se zálibou v literatuře (přes den pracoval v pojišťovně a večer psal texty). Byl to však takový perfekcionalista, že s většinou svých literárních děl byl nespokojen a raději je pálil, než aby je publikoval. Na jeho románech mám rád jako spisovatel Jaroslav Rudiš tu atmosféru, která je ze stránek hrozně cítit. Baví mě pak nejasnost hlavní postavy, která je většinou jen označena jako K. I s touto tématikou se setkáme v naší antologii. Z Kafkových deníků také víme, že to byl citlivý pozorovatel svého okolí, který rád poznával nové kraje. Uměl dobře česky, i když svá díla psal jen německy. Možná to někoho překvapí, ale Franz Kafka měl velmi rád jídlo, a to zejména vegetariánské. Už v jeho době existovaly resturace specializující se na tuto stravu. Spisovatele Franze Kafku vlastně známe díky jeho velkému příteli Maxu Brodovi, neboť neuskutečnil poslední Kafkovo přání, aby spálil všechnu jeho literární pozůstalost. Děkujme mu za to. Tento čin je také tématem jedné povídky v naší antologii. Schválně jsme ji umístili jako poslední před Rudišův krátký esej, který antologii zakončuje.“

Zdenka Kollárová, novinárka a autorka knihy Vaky:
„Ak chcete nazrieť za oponu, prečítajte si Listy Milene. Je ich 134 a Kafka ich písal počas troch rokov Milene Jesenskej. Sprvu viacero denne. Žiaľ, jej odpovede sa nezachovali. Niečo sa dá vytušiť z jeho odpovedí, no nie všetko. Listy odhaľujú introvertného autora v tom najintímnejšom svetle. Rieši všetky svoje trápenia, Milenu nešetrí, rozoberá tie najtajnejšie detaily. Píše jej aj o ľuďoch z okolia, je ironický. Je to vskutku vnorenie do Kafkovej mysle. „Nepísať a zabrániť nášmu stretnutiu, len túto prosbu mi ticho splň, len to mi umožní ako-tak žiť ďalej, všetko iné ma bude naďalej iba ničiť,“ napísal jej. Aký bol vzťah Mileny ku Kafkovi? Čo-to sa dá vytušiť z nekrológu, ktorý napísala: „Všechny jeho knihy líčí hrůzy tajemných nedorozumění, nezavinených vin mezi lidmi. Byl člověkem a umělcem tak úzkostlivého svědomí, že doslechl i tam, kde druzí, hluší, cítili se bezpeční“.“

Radovan Čižmár, autor a recenzent:
„Od Franza Kafku som čítal dve diela. So sebazaprením som prevracal úvodné stránky Procesu, no netrvalo dlho, aby som sa do jeho tvorby zamiloval. Kafka textom rád odovzdával viac ako len dej a vnútorné prežívanie postáv. Zdôrazňoval ponuré myšlienky jednotlivca v spoločnosti, ktoré sa v rámci existencialistickej filozofie neskôr pretavili aj u dystopických diel Zamjatina či Orwella. Na Premenu spomínam s úsmevom. Po mnohých bodyhororových poviedkach či románoch len uznanlivo kývam hlavou nad metamofrózou, ktorá je nielenže strašidelná a nadčasová, ale aj ľudsky osobná.“