Nie je čas myslieť logicky

Nie je čas myslieť logicky

Read Time:5 Minute, 20 Second

Frančíza James Bond je historicky najväčšou skupinou filmov – obsahuje 27 samostatných filmov, a zároveň je to frančíza, ktorá prežila najviac rokov. Nová bondovka prichádza do našich kín a obrazoviek pravidelne od roku 1962. Ian Fleming písal príbehy o britskom tajnom agentovi v rokoch 1953-1966, teda v čase, kedy vrcholila studená vojna. Isto sa mu ani nesnívalo, že akčné filmy s 007 budú populárne ešte aj o šesťdesiat rokov neskôr.

Zatiaľ posledný bondovský filmový počin z roku 2021 má názov No Time To Die (Nie je čas zomrieť). James Bond si užíva služobný dôchodok na Jamajke, ale jeho pokjný život nemá dlhé trvanie. Kontaktuje ho starý priateľ Felix Leiter zo CIA a požiada ho o pomoc pri záchrane uneseného vedca, ktorý dokáže s pomocou vzorky DNA naprogramovať nanobotov prenášaných fyzickým dotykom tak, aby zničili vybranú osobu. Túto technológiu chce ako zbraň hromadného zničenia zneužiť Lucifer Safin, ktorý má navyše nevybavené účty s Bond Girl Madeleine Swannovou.

Daniel Craig sa s úlohou agenta 007 rozlúčil v relatívne veľkom štýle. Škoda, že aj scenár nebol rozpracovaný vo veľkom štýle; James Bond neustále recykluje rovnaký príbeh: zloduch chce zničiť svet >>> treba zničiť zloducha. V zásade by to nemuselo byť zlé, veď pokiaľ je o to záujem, treba to divákom dopriať. Problémom však zostáva, že celé zástupy scenáristov a filmových tímov stále nepochopili, že aj akčný film musí byť logický a správanie postáv pochopiteľné. Zvýrazním pár detailov a klišé, ktoré Hollywood miluje viac ako Coca Colu s tonou ľadu:

  • Pozrime sa hneď na začiatok. Zloduch filmu, Lucifer Safin (ako vážne? Lucifer? Položili si scenáristi otázku, že ktorý kompletný rodič by takto pomenoval dieťa?), sa zjaví v dome na samote v Nórsku a zastrelí matku hlavnej hrdinky, pretože jej manžel zase vyvraždil Safinovu rodinu. Mladá slečna, neskôr Bond Girl Madeleine Swannová, pred vrahom uteká cez zamrznuté jazero a keď sa prepadne do ľadovej vody, Safin ju vytiahne, a tam scéna končí. Nie je mi vôbec jasná jeho motivácia. Prečo by zachraňoval dieťa svojho nepriateľa, ktoré do neho pred pár minútami vyprázdnilo celý zásobník? Možno mi niečo zásadné ušlo, ale celkovo koncept Safina ako Bondovho nepriateľa je slabý ako päťkrát vylúhovaný čaj. Klasický zacyklený záporák konajúci v štýle „zabili mi rodinu, fňuk, tak ja zabijem tvoju a pomstím sa celému svetu, fňuk.“ Chýba mu hĺbka. To Kingsman mal oveľa prepracovanejšieho zloducha, a film bol ešte aj vtipný.
  • Nenápadnosť stále neexistuje. Špeciálne autá agentov musia byť čo najdrahšie a najexkluzívnejšie, pretože vytuningovanie nenápadnej Dacie Duster alebo Fordu Focus by asi spôsobilo hromadné infarkty (len neviem, či skôr tvorcom, alebo divákom). Takže posaďme Bonda do niečoho luxusného, nech si každý v zapadnutých mestečkách jeho auto všimne. Alebo idú cestou reverznej psychológie? „Ak bude agent sedieť v drahom aute, ľudia si povedia, že je to príliš nápadné na to, aby bol agentom, čiže logicky v tom aute agent byť nemôže?“ Aspoň že v Nórsku mal poriadny tereňák, a nie závoďák so smiešne nízkym podvozkom.
  • Rovnako absurdné bolo, ako sa Paloma pretŕčala v drahých sexy šatách v kubánskom pouličnom bare uprostred zanedbanej ulice. Celý jej outfit doslova kričal „tu som, všímajte si ma!“. Ešteže sa vie brániť; každá bežná žena by v takej situácii dopadla veľmi zle. Plus aspoň za to, že ich stretnutie bolo naozaj pracovné a neskončilo klasicky v posteli.
  • Bondov vzťah k Madeleine: na takého starého (údajne) skúseného agenta sa nechal oklamať veľmi ľahko. Namiesto toho, aby si s ňou sadol a porozprávali sa ako dvaja dospelí ľudia, správa sa ako hlúpe decko. Celý ich vzťah odpíše prakticky jednou vetou: „Zavolal mi môj nepriateľ a povedal mi, že si ma zradila. Končím s tebou.“ Samozrejme, že skutočnosť má viac vrstiev.
  • Blofeldova smrť: vo chvíli, ako Bond pred vypočúvaním povedal, že v pohode, on nervy nestratí, bolo jasné, že vybuchne veľmi rýchlo. Celá scéna bola jedno veľké klišé. A hlúpe – tajní agenti musia byť oveľa odolnejší a nemôžu si dovoliť po piatich minútach rozhovoru škrtiť vypočúvaného.
  • Misia na raketovej základni: Bond likviduje nepriateľov, ale hoci odhadzujú jednu aickú zbraň za druhou, on ide tvrdohlavo dopredu s jednou malou pištoľkou. Nebolo by logickejšie, ak by sa cestou občas vyzbrojil alebo zmenil arzenál? Scenáristi nikdy nehrali počítačové hry? A čo tak konzultovať odborníka? Príliš rozumné na Hollywood?

A čo bolo na filme pozerateľné? Určite agentka Nomi – milo ma prekvapilo, že sa tvorcovia odvážili priradiť ikonické číslo 007 agentke, ešte k tomu černoške. Pôsobila celkom schopne; bolo by zaujímavé, ak by prevzala bondovskú štafetu, ale je jasné, že sa tak nestane – tvorcovia už hľadajú nového herca do frančízy. A mohli si odpustiť tú scénu, kde Nomi vráti Bondovi číslo 007. Minimálne dvakrát sa vo filme spomína, že je to „len“ číslo; s tým nesúhlasím – je to označenie pracovnej pozície. Je to podobné, ako keby niekoho prijali na pozíciu finančného riaditeľa, no potom by z dôchodku povolali toho predchádzajúceho na výpomoc a zrazu by sa očakávalo, že ten nový odstúpi. Veď je to „len“ titul, „len“ pár pospájaných slov…

Čo sa záveru filmu týka, oceňujem aspoň to, že tvorcovia nepredhodili divákovi zázrak ani žiadné klišé riešenie problému, ale nechali odísť Bonda vo veľkom štýle (ako som spomínala v úvode recenzie). Daniel Craig teda definitívne skončil, nech žije nový Bond. Som zvedavá, koho tvorcovia vyberú; Daniel Craig mi od prvého filmu do úlohy nesadol a aj v tomto poslednom bol nemastný-neslaný. Mala som z neho pocit, že má asi taký rozsah výrazov tváre ako Kristen Stewartová. Akoby ho to už ani trochu nebavilo. Nepomohlo mu ani to, že jeho postava síce istým vývojom prešla – tento Bond už nie je taký neznesiteľný arogantný hlupák ako napríklad ten v podaní Moorea – ale charakter postavy sa stále opiera o miliónkrát recyklované klišé a nejde vôbec do hĺbky. Spolu s neustále sa vŕšiacimi nelogickými detailami tak z filmu ostáva len pár áut, ktoré aj otlčené a rozostrieľané na rešeto majú hodnotu polovice nášho štátneho rozpočtu, nejaká tá explózia, zástup neschopných vojakov a pocit, že by to mohlo byť natočené oveľa, oveľa lepšie.

IMDB: 7,3 / 10
Rotten Tomatoes: 83% Tomatometer vs. 88% Audience Score
CSFD: 75%

Baška Rothová

About Post Author

Baška Rothová

Čítanie kníh a písanie príbehov nie sú moja záľuba, ale neoddeliteľná súčasť života. Síce som sa ako dieťa hrala na učiteľku, chcela som byť pilotkou stíhačky aj grafičkou, ale nakoniec sa vraciam k tomu, na čo som sa hrávala ešte ako malá škôlkarka - že píšem rozprávky a príbehy. Začalo to príbehom o trpaslíkovi, ktorý som "napísala" vlnovkami, pretože som ešte nevedela písať, a pokračuje dodnes s každou pribúdajúcou stránkou. Čítanie je ako sledovať krásny prúd mágie. Písanie - to je tvorivá mágia sama.