Spisovateľka Janka Plauchová pred niekoľkými dňami vydala svoju šiestu knihu s názvom Tristodesať kelvinov s podtitulom Nie si nesmrteľný, nie si nezraniteľný, ktorá je voľným pokračovaním jej úspešného románu Nula kelvinov. Kniha bude krstená v sobotu 27.4. na Slavcone. Román je už dostupný v predpredaji na známych portáloch (Preškoly, Martinus, Gorila, atď.).
Autorka na svojej stránke uviedla, že tento jej nový román dopĺňa a zdôrazňuje myšlienky Nula kelvinov:
„Spája dva vedecké aspekty príbehu vyskytujúce sa v prvom dieli izolovane – fyziku a genetiku. Dopĺňa, prehlbuje a vysvetľuje niektoré len zľahka načrtnuté, nevysvetlené, či dokonca naoko si protirečiace záležitosti v Nula kelvinoch. Zároveň má akčnejší dej prepletený ešte hlbšími milostnými citmi a silnejším záverom ako prvý diel. Názov odkazuje na priemernú teplotu ľudského tela, ktorá má pre dej význam.“
Fanúšikovia sa teda môžu tešiť na pokračovanie osudov Davida Settlea. V románe sa dozvedia napríklad viac o regeneračných silách časopriestoru, o fungovaní stroja času, prečo je časová slučka 1970 – 2057 logický nezmysel a hlavne, či láska dokáže poraziť fyziku. Na autorkinej oficiálnej stránke sa toho, samozrejme, dočítate viac, nájdete tam ukážky z knihy a aj dôvody, prečo si druhý diel prečítať.
Pri príležitosti vydania Tristodesať kelvinov prinášame aj krátky rozhovor s autorkou.
Aký to bol pocit vrátiť sa do sveta Davida Settlea a Molly?
Bol to celý súbor pocitov. Aj nepohoda, lebo ja som vlastne zo sveta Davida a Molly ani poriadne nevyšla, a už sa z neho rodila ďalšia kniha. Ten svet ma pohlcoval, a to je síce príjemné, no keď to pretrváva príliš dlho vo vysokej intenzite, mám pocit, že z toho už idem zošalieť, že potrebujem oddych. Dúfala som, že po poslaní rukopisu Nula kelvinov vydavateľke sa mi podarí naladiť na iný príbeh. Nestalo sa. Po krátkej pauze som vbehla zase do toho istého sveta. Na druhej strane som ale bola aj rada, lebo aj napriek pocitu, že sa z nepretržitej jazdy tým istým svetom zbláznim, je tvorba akéhokoľvek románu omnoho lepšia než tvorba žiadneho románu. Navyše mi tento svet začal ukazovať obrovský potenciál.
Si známa tým, že sa každému svojmu textu dlho a poctivo venuješ. Keď si pracovala na románe Nula kelvinov, vedela si už, že raz dostane pokračovanie, alebo to pôvodne mala byť samostatná kniha a nápad na Tristodesať kelvinov prišiel až neskôr?
Nie. O tom, že príbeh bude mať pokračovanie, som nevedela počas celého obdobia tvorby prvého dielu a ani po väčšinu jeho zápisu. Až na samotnom konci mi napadlo, čo by sa stalo, ak by sa David rozhodol inak? Telesne a mentálne mal len šestnásť, mohol by si dovoliť menej zodpovedné a zrelé, ale za to viac romantické rozhodnutie. No pripravený koniec Nula kelvinov som rozhodne odmietala zmeniť. Páčil sa mi, bol silný a tragický, hoci beznádejne uzavretý voči ďalším pokračovaniam.
Po dopísaní knihy ma však začali mátať útržky z pokračovania. A zintenzívnili sa, odkedy som odišla študovať do Bratislavy. Bola som z toho spočiatku priam zúfalá, jednak kvôli zahlteniu týmto svetom, ako som už spomínala, a jednak kvôli tomu, že nebolo možné pokračovať pri zachovaní konca prvého dielu, ktorý som nechcela zmeniť. Trvalo rok a pol od začiatku tvorby Tristodesať kelvinov, kým mi napadlo riešenie, ako na prvý diel nadviazať pri zachovaní pôvodného konca. Vtedy som z druhého dielu už mala zapísanú asi tretinu. A až od toho okamihu som už viac nepochybovala o tom, že túto knihu chcem dokončiť a vydať.
Ako prebiehalo písanie Tristodesať kelvinov? Čo bolo na písaní tejto knihy najnáročnejšie?
Písanie prebiehalo úplne inak ako u piatich predošlých rukopisoch pred ním. Aj teraz sa mi v rôzne poprehadzovanom poradí zjavovali úryvky z príbehu. Nečakala som však na skompletizovanie tejto skladačky, ale urobila som veľmi riskantný krok: v deň zimného slnovratu roku 2010 som tieto úryvky zo zďaleka nie kompletného príbehu začala zapisovať. Ako prvé som zaznamenala odseky zo štvrtej kapitoly, krátko na to mi napadol a napísala som koniec. Napísanie začiatku prišlo na rad o mnoho mesiacov neskôr ako napísanie konca. A napriek bizarnému poradiu zápisu všetko sedelo. Nikdy sa mi nestalo, že by boli úryvky bližšie ku koncu knihy vo významnom rozpore s tými na začiatku. Rôzne dlhých úryvkov, z ktorých som postupne vyskladala knihu, bolo zhruba stodvadsať. Toto „skladanie puzzle“ mi však trvalo päť a pol roka. To je u mňa priemerne dlhá doba vyskladania deja románu aj vtedy, keď ho priebežne nezapisujem.
Písanie románu je vždy veľmi náročné už samo osebe. No najnáročnejšie pri písaní tejto knihy bol strach, že takouto formou zápisu sa tvorivo zablokujem. Už som totiž skúšala takto písať, keď som mala okolo trinásť rokov, a vždy to viedlo k trvalému tvorivému bloku pre zapisovaný príbeh. Preto som neskôr písavala len knihy, ktoré som mala v hlave pred písaním úplne celé, celučké, priam do poslednej vety, aj keď som najstaršie informácie z nich musela niesť v hlave dlhé roky. Pochopte, ja som teraz robila niečo, o čom sa v minulosti presvedčila, že sa to nedá. Lenže niečo sa zmenilo a ja som takto román predsa len skompletizovala. Nedá sa ani slovami opísať, aký to bol v mojich očiach významný úspech.
V oboch knihách rozvíjaš tému cestovania v čase a časových slučiek či paradoxov. Ako vznikla prvotná myšlienka a Davidov príbeh?
Má to dlhú históriu. Začala, keď som mala asi pätnásť rokov, po nevinnej poznámke mojej mamy. Povedala niečo v tom zmysle, že ak by niekto cestoval v čase do minulosti, mal by sám pritom omladnúť. Vtedy mi napadla idea nestarnúcich elementárnych častíc v minulosti, len inak preskladaných, aby vytvorili podobu staršieho cestovateľa časom. A na základe tohto sa zrodil príbeh. Lenže to ešte nebol Nula kelvinov, mal s ním spoločný len niekoľko hrubých dejových čŕt. Medzi ne patril zle poskladaný priekopnícky cestovateľ v čase z budúcnosti a za ním vyslaná dobre poskladaná partia vedcov, aby minulosť opravili. A práve medzi dvoma z týchto vedcov, mužom a ženou, sa zrodil milostný vzťah, ktorý však nesmel pretrvať. Chvíľu som bola týmto príbehom nadšená, potom som ho zamietla ako hlúposť. No onedlho na to sa na troskách prvej verzie začal rodiť Nula kelvinov a preň ma už nadšenie neprešlo. Lenže keď som poznala sotva polovicu deja, pripomínam, že v poprehadzovanom poradí (preto som poznala napríklad udalosti konca, ale nie udalosti niekde v prvej tretine), dostala som naň tvorivý blok. A to som ho ani nezapisovala! Nuž, múzy sú nevyspytateľné. Môžete dodržať všetky ich čudné podmienky, a aj tak vám tvorbu občas odoprú. No presne po štyroch rokoch a dvoch mesiacoch vďaka inšpiratívnej hudbe skupiny Coldplay blok povolil a konečne som spoznala aj zvyšok diela.
Ak by niekto zajtra oznámil, že vynašiel skutočný stroj času, čo by ti napadlo ako prvé? Ako by si zareagovala?
Ako prvé by mi napadlo, že ide o hoax. Takéto niečo by si vyžadovalo strašne veľa overovania, kým by tomu vôbec uverila vedecká obec, lebo väčšina senzačných vedeckých noviniek sa v minulosti ukázala byť omyl. Aj keď sa cestovaním časom v myšlienkach intenzívne zaoberám a mám vytvorené až dva jeho základné koncepty, dobre viem, že s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy realitou nebude. Je tu veľa problémov, okrem známych paradoxov pri cestovaní v čase napríklad aj otázka, či sa naša minulosť vôbec niekde ukladá na neskoršie použitie, či nie je zošrotovaná neustále sa meniacou prítomnosťou. No samozrejme, ak by to bolo predsa len možné, bolo by to nádherné – hoci možno veľmi nebezpečné.
Ak by si mala možnosť ísť sa pozrieť hocikam do minulosti, ktorý čas a miesto by si si vybrala?
Je veľa zaujímavých historických okamihov a celých období. Som veľmi zvedavá, ako vyzeral Veľký tresk, vznik Mesiaca, či dinosaury, je aj plno nevyriešených záhad a čudných úkazov v ľudskej histórii, ktoré by som chcela vidieť na vlastné oči a rozlúštiť ich tajomstvá. Ale obávam sa, že všetko by to prevalcovala túžba po riešení mojich obrovských osobných problémov. Ak by bola možnosť iba jedinej cesty časom, išla by som sledovať samú seba od narodenia, a ak by sa dalo, aj si pomáhať, aby som dnes mohla viesť šťastný život.
Ďakujeme Janke za rozhovor a knihe želáme veľa nadšených čitateľov!
Oficiálna anotácia knihy:
V alternatívnom pokračovaní románu Nula kelvinov sa David Settle rozhodne, že sa svojej životnej lásky predsa len nevzdá a utečie s ňou. Pre toto ale, samozrejme, štvorica mužov z budúcnosti nemá žiadne pochopenie. Začne dvojicu prenasledovať s presvedčením, že nejakí adolescenti predsa nemôžu prejsť cez rozum skúseným odborníkom vybaveným technológiami z budúcnosti. Lenže David je génius, ktorému len chýbala motivácia – a keďže ju získal, začne prejavovať takú genialitu a vynaliezavosť, že z toho všetci padajú do kolien. Štvoricu spolu s Davidom navyše prenasleduje samotný vesmír, ktorý sa ich všetkých pokúša odstrániť ako nežiaducich narušiteľov časopriestoru. Možnosti oboch strán sa postupne zužujú…
1
0
