Objavujte starú Bratislavu pohľadom malého Mozarta

Objavujte starú Bratislavu pohľadom malého Mozarta

Read Time:3 Minute, 4 Second

Dnes si predstavíme rozprávkovú historickú knihu s prvkami fantastiky Mozart, Vĺčikove Vianoce, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve Občianskeho združenia Bratislavské rožky. Ide o prvú samostatnú knihu finalistu Martinus Ceny Fantázie Petra Janovička, s ktorým sme nedávno priniesli rozhovor.

O čom knižka Mozart, Vĺčikove Vianoce vlastne je? Prečítajte si anotáciu:
Istého decembrového dňa roku Pána 1762 pricestovala z Viedne do Prešporku – dnešnej Bratislavy – rodina Mozartovcov. Hudobnícku rodinku tvorili otec Leopold, mama Anna Maria, dcéra Nannerl a syn Wolfgang, ktorého doma volajú „Wolferl“ alebo skrátene Wolfi, čo by sa dalo do slovenčiny preložiť ako Vĺčik. Mozartovci sa ubytovali v hostinci U divokého muža. Tajomné mesto na Dunaji láka nášho Wolfiho – Vĺčika objavovať jeho neznáme zákutia. Teší sa tiež na koncerty, kvôli ktorým do Prešporku pricestovali. Nadané deti spoznávajú predvianočný Prešporok s jeho zvykmi. Tuhá zima a nepriazeň osudu im nedovolia  odcestovať domov ako plánovali. Otec Leopold sa však nechce vzdať. Podarí sa mu s rodinou osláviť sviatky vo Viedni a zachránia tak vysnívané Vĺčikove Vianoce?  Odpoveď sa dozviete v rozprávkovom príbehu podľa skutočných historických udalostí z pera Petra Janovička a s ilustráciami Mateja Ilčíka.

Viac o knihe nám povedal jej autor Peter Janoviček v krátkom rozhovore.

Ako ste dostali nápad napísať rozprávku práve o Mozartovi?
Osobnosťou Mozarta som sa zaoberal už v úplne prvej knihe Z Prešporku do Soľnohradu, ktorú sme začali písať s mojím strýkom Robertom Hofrichterom ešte v roku 2013. Vtedy sme hľadali spojivá medzi našou rodnou Bratislavou a rakúskym Salzburgom, kde strýko našiel nový domov a ja sa do tohto mesta každý rok rád vraciam a aj som v ňom žil. Už vtedy ma fascinoval príbeh Mozartovej návštevy Bratislavy či Prešporku, ako sa vtedy mesto volalo. Vedú sa o nej vedecké spory. Niektorí historici túto návštevu spochybňujú. Pre mňa sú však absolútnym dôkazom listy Wolfgangovho otca Leopolda Mozarta, v ktorých návštevu Prešporku spomína. A tak som sa asi pred dvomi rokmi rozhodol tento príbeh pretvoriť do rozprávky. V listoch Leopolda Mozarta nemáme veľa podrobností o návšteve mesta a tak som využil svoju fantáziu.

Ide teda viac o historický príbeh, alebo rozprávku?
V knihe sú zahrnuté všetky historické fakty, ktoré o návšteve rodiny Mozartovcov v Prešporku poznáme. Rovnako veľmi verne je zobrazené dobové mesto, jeho obyvatelia a rôzne historické osobnosti. Dal som si záležať, aby som si Bratislavu tej doby dopodrobna naštudoval podľa máp a dobových obrázkov. Dielom mojej fantázie je koncert detí Wolfganga – ktorého ja volám Vĺčik a jeho sestry Nannerl. A rovnako som do príbehu vložil isté fantastické prvky, ktoré dopredu nechcem prezrádzať.

Ako vám vlastne napadlo označovať malého Mozarta ako Vĺčika?
V nemčine Wolfgang znamená „Ten, čo ide vlčou cestou“. Sestra Nannerl bračeka volala „Wolferl“ alebo skrátene Wolfi, čo by sa dalo do slovenčiny preložiť ako Vĺčik. Mne sa páčilo deťom priblížiť tohto hudobného génia pomocou milej prezývky.

Pre aké veľké deti je kniha určená?
Knihu som písal pre deti zhruba vo veku 9 – 12 rokov. Ale potešia sa jej aj rodičia, či starí rodičia. Na jej konci je slovníček historických pojmov, názvov a mien, ktoré malým čitateľom nemusia byť vždy známe. A ako bonus som si do knihy vymyslel nápad pridať QR kód, ktorý čitateľov nasmeruje na playlist s mojím výberom Mozartovej hudby. Aby dievčatá i chlapci spoznali, akú hudbu nakoniec Vĺčik z knižky komponoval.

Krásne ilustrácie Mateja Ilčíka poskytol autor.
Prajeme knižke veľa spokojných čitateľov!

Knihu Petra Janovička Mozart, Vĺčikove Vianoce si môžete objednať na webe OZ Bratislavské rožky.

Web autora knihy Petra Janovička: www.janovicek.eu
Web ilustrátora Mateja Ilčíka: https://matejilcik.com

Baška Rothová

About Post Author

Baška Rothová

Čítanie kníh a písanie príbehov nie sú moja záľuba, ale neoddeliteľná súčasť života. Síce som sa ako dieťa hrala na učiteľku, chcela som byť pilotkou stíhačky aj grafičkou, ale nakoniec sa vraciam k tomu, na čo som sa hrávala ešte ako malá škôlkarka - že píšem rozprávky a príbehy. Začalo to príbehom o trpaslíkovi, ktorý som "napísala" vlnovkami, pretože som ešte nevedela písať, a pokračuje dodnes s každou pribúdajúcou stránkou. Čítanie je ako sledovať krásny prúd mágie. Písanie - to je tvorivá mágia sama.