Pozerám stariny: The Princess Bride

Pozerám stariny: The Princess Bride

Read Time:6 Minute, 3 Second

Pred Jackom Sparrowom bol pirát Roberts. Tak by sa jednou vetou dal opísať film z dávneho roku 1987 The Princess Bride, ktorý je v našich končinách známy ako Princezná nevesta. S odkazmi na tento film som sa už dlho stretávala, tak som si povedala v nedávny piatkový večer, keď bolo v byte konečne ticho, že je načase pozrieť si ho.

Na úvod sa hneď priznám, že moje očakávania boli veľmi nízke. Ak si dáte vyhľadať nejaký oficiálny poster, zobrazí sa vám najčastejšie ten, ktorý som použila ako ilustračnú fotku k článku. Pozriete sa na to – v popredí zamilovaná dvojica, obklopená idylickou krajinou, na mnohých obrázkoch ešte ako bonus dostanete aj romantický západ slnka. Z posteru priam kričí, že film bude „slaďárna pre baby“. Aj začiatok filmu to naznačuje. Spoznávame dedinskú dievčinu Buttercup, ktorá je celé roky protivná na Westleyho, pomocníka na farme, až si jedného dňa Buttercup uvedomí, že Westley je k nej stále milý, lebo je do nej zamilovaný. A čoskoro nato Buttercup zistí, že aj ona je zamilovaná do Westleyho. Mnohí pri takom začiatku zareagujú podobne ako chlapec, ktorému vo filme dedko tento príbeh číta: „To vážne? Robíte si zo mňa srandu?“ Treba však prečkať tých pár úvodných minút (ktoré náhodou romantické duše ocenia), pretože vo chvíli, ako Westley odchádza do sveta, aby zarobil peniaze na svadbu a spoločný život s Buttercup, sa začne odvíjať príbeh, ktorý bol pre mňa prekvapením desaťročia.

Tesne po Westleyho odchode Buttercup dostane správu, že jeho loď prepadol Strašný pirát Roberts so svojou posádkou. A Roberts zajatcov neberie. Buttercup Westleyho smrť silno zasiahne. O päť rokov neskôr si princ Humperdinck vyberá podľa starej tradície nevestu spomedzi obyčajných dievčat – a vyberá si práve Buttercup, hoci tá mu povie, že ho nikdy ľúbiť nebude. Tesne pred svadbou Buttercup počas prechádzky na koni unesú traja banditi – Sicílčan Vizzini, Španiel Iñigo Montoya a obor Fezzik. Po ich stopách sa vydáva nielen princ Humperdinck so svojou suitou, ale aj obávaný pirát Roberts, ukrývajúci svoju tvár pod čiernou maskou.

The Pricess Bride je perfektne zvládnutý film po všetkých stránkach. A hlavne, nie je to čistá romantika. V prvom rade ide o dobrodružný film, ktorý nádherne oživujú akčné scény, prekvapivo inteligentný humor (na americký film), drobné fantasy detaily a charizmatickí herci. Každý si v ňom nájde to svoje, od detí až po dôchodcov. Film je na míle vzdialený od dnešných amerických komédií, ktoré každú scénu tlačia na hranicu znesiteľnosti a trápnosti. The Princess Bride nemá za cieľ byť komédiou – postavy konajú vo všetkej serióznosti, nedramatizujú zbytočne, a práve to v kombinácii s jemným sarkazmom vytvorilo z mnohých scén a dialógov dlhoročný kult. Podobne ako Piráti z Karibiku – aj ich vtipnosť bola založená na tom, že postavy nikdy neboli primárne komické.

Herci boli vybraní skvele. Dej sa síce točí okolo Buttercup, ktorú hrá Robin Wright, ale z filmu spravili kult jednoznačne mužské postavy. Wallace Shawn a jeho scéna The Battle of Wits nemajú chybu. Mandy Patinkin zahral Španiela tak dokonale, že som si pri prvom pozretí naozaj myslela, že ide o herca zo Španielska (to vravím ako človek, čo študoval roky v španielskom jazyku a nejaký čas odpracoval v Španielsku). V originále zvládol angličtinu s prízvukom na top úrovni, ale do dabingu sa to neprenieslo. Taktiež jeho stvárnenie postavy je skvelé. Španieli totiž nie sú takí ako postavy v telenovelách; nerozhadzujú dramaticky rukami a nevzývajú stále svätých. Nie; sú práve ako Iñigo – na pohľad pokojní, ale s vášňou pre život. André René Roussimoff zahral presne takého obra, akým bol údajne aj v skutočnosti: priateľského a verného hromotĺka, ktorý je však rozumný a nezneužíva svoju silu.

No a k tejto nesúrodej dvojici sa vplyvom okolností pridáva pirát Roberts, ktorý hviezdi v každej jednej scéne. Roberts je presne tá postava, ktorú túžim vidieť v každom filme, chcem o nej čítať v každom príbehu a levelovať ju v každej hre. Je chytrý, sarkastický, skvelý šermiar a nebezpečný nepriateľ s esom (či skôr blufom?) v rukáve. Cary Elwes mu dal veľkú charizmu a nie nadarmo sa vraví, že je to jedna z jeho najlepších postáv. Robertsov šermiarsky súboj s Iñigom, poctivo natrénovaný a odmakaný, je považovaný za jeden z najkvalitnejších filmových súbojov všetkých čias. To, ako si v posledných sekundách súboja Roberts priam lenivo prehadzuje rapier z jednej ruky do druhej, mi doslova odstrelilo dekel. Detail, ktorý si všimnete len pri x-tom pozretí, a takých krásnych detailov je vo filme veľa. Vôbec by ma neprekvapilo, ak by postava Robertsa (inak ovplyvnená Zorrom) inšpirovala aj tvorcov Pirátov z KaribikuZorra (toho s Antoniom Banderasom). Roberts, Jack Sparrow a Zorro totiž majú podobné vystupovanie, ktoré sa dá v angličtine opísať ako „smooth badass“.

Ani výkony ostatných hercov nezaostávajú. Pri prvom pozretí vyzeral princ Humperdinck (Chris Sarandon) ako typický bezcharakterný rozmaznaný následník trónu, no po niekoľkých reprízach som si poskladala celkom bohatý profil. Jeho postava má mnoho vrstiev, a nie všetky si všimnete hneď. A hlavne, jeho konanie má vždy dobrý motív. V jednoduchosti je krása – pravidlo, ktoré na tento film sadne dokonale a na ktoré Hollywood často zabúda. Scéna s Billym Crystalom a Carol Kane mi spočiatku prekážala a chvíľu mi trvalo ujasniť si prečo. Scéna samotná je natočená dobre, dialógy sú vtipné, zapadá to dobre do filmu, tak čo tam škrípe? Jedine to, že Billy a Carol neboli starí v dobe natáčania a ich masky nevyzerali stopercentne prirodzene. Síce som si už na nich zvykla, ale neviem sa zbaviť pocitu, že zrelí herci by to zahrali s istou noblesou, ktorá sa dá získať len vekom.

Film je mierne fantasy; sú tu zvláštne úhory, záhadné jedy a stroje, ktoré kradnú život, magické pilulky, čo oživia aj mŕtveho, strašidelný močiar – a v ňom ROUSs (Rodents of Unusual Size, hlodavce nezvyčajnej veľkosti). Samozrejme, od filmu natočeného v polovici 80. rokov, sa nedajú čakať dychberúce efekty. Pri pohľade na veľké hlodavce sa dnešný divák pousmeje, ale svoju úlohu vo filme zvládli aj títo herci v maskách so cťou. Film si vystačí s jednoduchými scénami a kulisami, a o to viac vyniknú herecké výkony.

The Princess Bride je jedinečný film. Pravidelne sa objavujú na internete nesmelé náznaky, že niekto uvažuje o reboote, resp. remaku („Inconcievable!“), ale pochybujem, že sa na to vôbec niekto niekedy odhodlá. Za takmer štyri desaťročia od premiéry si tento ikonický príbeh vybudoval obrovskú základňu fanúšikov, ktorí kategoricky odmietajú podobné nápady. Samotní herci z filmu a pôvodný tvorivý tím sú proti tomu a ani ja si nedokážem predstaviť, že by niekto napísal lepší scenár. Okrem toho, ktorý blázon by sa odvážil ísť proti takému silnému fanúšikovskému odporu?

Posledná vec na záver, ktorou môžem svoju recenziu zhrnúť: ľutujem, že som toľko rokov žila pod balvanom a nepoznala tento film! Ak premýšľate nad tým, čo si pozrieť v rámci večerného alebo víkendového relaxu, skúste The Princess Bride. Bez očakávaní, bez predsudkov. A možno si v jednej chvíli uvedomíte, že vás to sakramentsky baví.

IMDB: 8/10
ČSFD: 78%
Tomatometer vs. Audience Score: 98% vs 94%

Link na predchádzajúcu zrecenzovanú starinu – Hancock

About Post Author

Baška Rothová

Čítanie kníh a písanie príbehov nie sú moja záľuba, ale neoddeliteľná súčasť života. Síce som sa ako dieťa hrala na učiteľku, chcela som byť pilotkou stíhačky aj grafičkou, ale nakoniec sa vraciam k tomu, na čo som sa hrávala ešte ako malá škôlkarka - že píšem rozprávky a príbehy. Začalo to príbehom o trpaslíkovi, ktorý som "napísala" vlnovkami, pretože som ešte nevedela písať, a pokračuje dodnes s každou pribúdajúcou stránkou. Čítanie je ako sledovať krásny prúd mágie. Písanie - to je tvorivá mágia sama.