Read Time:5 Minute, 24 Second

Vianoce sú časom voľna, neskorých odchodov do postele a pojedaním koláčov pri sledovaní filmov. Reálne nie je možné, aby niekto videl všetky filmové novinky okamžite po premiére (hlavne pre rodičov je večerné pozeranie filmov častokrát scifi samo o sebe), a tak sa k niektorým filmom dostávame roky po ich premiére. V mojom prípade je to pätnásť rokov – po dopečení medovníčkov som si konečne vyložila nohy na gauč a pustila som si Hancocka.

John Hancock v podaní Willa Smitha je presne taký superhrdina, ktorého schopnosti túži mať asi každý. Je nesmierne silný, nezraniteľný, nestarne, má skvelé zmysly a dokonca dokáže lietať. Narozdiel od Supermana však nie je zbožňovaným ochrancom mesta. Hancock síce zachraňuje ľudí a chytá zločincov, ale narobí pri tom viac škody ako úžitku. Keďže je neustále naložený v alkohole a jeho nálada pripomína konštantnú depresiu, po každej jeho záchrannej akcii zostávajú zdemolované cesty a budovy. Nedokáže ani len pristáť na zemi bez toho, aby vo vozovke nezanechal kráter. Jedného dňa zachráni Raya Embreyho, ktorý očividne netuší, že sa autom na železničné priecestie nevchádza, pokiaľ sa ním nedá bezpečne prejsť. Ray vďaka Hancockovi tesne unikne smrti a keď vidí, ako ľudia nadávajú Hancockovi za to, že zničil niekoľko áut, rozhodne sa zapracovať na Hancockovom PR a imidži. Ray je totiž PR špecialista, ktorý vďaka svojim ideálom úspechy nezbiera. A tak začína spolupráca idealistu a anti-hrdinu, sťažená aj tým, že Rayova manželka Mary neskrýva silné nesympatie voči Hancockovi.

Napriek tomu, že film má už svoj vek, je celkom pozerateľný. Neponúka divákovi žiadne katastrofické ani meziplanetárne bitky – sústreďuje sa naozaj len na Hancockov život a identitu, takže sa dá povedať, že je to komorný film o superhrdinovi. Dej sa posúva celkom pekne dopredu – nenudí, ale ani sa neponáhľa. Odhaľuje detaily z minulosti postáv v tom správnom momente. Celý film samozrejme ťahá vzťah medzi Hancockom a Rayom. Embrey sa snaží pretvoriť Hancocka na skutočného dobrého superhrdinu, no ten je voči jeho snahám dlho ľahostajný a nakoniec mierne ustúpi len preto, že lepší imidž je pre neho výhodný. Tu musím dať pochvalu za to, že scenár nebol klasicky presladený, ako sme pri hollywoodskych scenáristoch zvyknutí; žiadni najlepší kamaráti za dva dni, ani bláboly o priateľstve, ktorému nemôže nič ublížiť. Aj v posledných minutách filmu je vzťah hlavných hrdinov relatívne rozpačitý. Príjemné a hlavne nečakané prekvapenie.

Práve keď som si vravela, že by to mohol byť naozaj dobrý film, sa však Hollywood nezaprel a musel môj celkový dojem pokaziť. Kameňom úrazu celého filmu je postava Mary – a herečka Charlize Theron. Od začiatku na mňa postava Mary posôbila tak strnulo ako a nezaujímavo ako pouličná lampa pri obchode s potravinami. Svojím hereckým (ne)umením ma Theronová nijako nepresvedčila, ale aby som jej nekrivdila – scenár k nej nebol veľmi milý hlavne v poslednej tretine filmu. Namiesto toho, aby sa jej postava správala ako dospelá, zrelá žena, ktorá sa dokáže kontrolovať, divák dostane scénu, v ktorej Hancock a Mary pripomínajú dvoch sprostých pubertiakov, ktorí si veci vedia vysvetliť len násilím, po ktorom navyše zostane jedna z hlavných ulíc v troskách. Zbytočne teatrálna a pridlhá scéna bez štipky logiky a reálnosti. Čistá tragédia. Vzťah medzi nimi mohol byť spracovaný tak zaujímavo… a nakoniec ho tak strašne pohnojili. Pár nakopnutí by si zaslúžili aj ľudia zodpovední za kostýmy. Keď prišla za Hancockom len v obtiahnutých gatiach, saku a čiernej podprsenke, tak to bola definitívna bodka a posledné amen pre jej postavu. Už bolo jasné, že je vo filme len preto, aby si chlapi mohli trochu poslintať a vypnúť časť mozgu vďaka jej blond vlasom. Ďalší film, kde bola ženská postava s potenciálom zredukovaná len na blbú blondínku s cieľom zvýšiť sledovanosť. Už ani neviem, či ma to viac unavilo, alebo naštvalo.

Akčné scény, v ktorých Hancock vystupuje ako superhrdina, sú tentoraz len doplnkom filmu, nie jeho nosnou časťou, čo je tiež pozitívom. Efekty boli spracované celkom dobre, ale povedzme si narovinu – vzhľadom na to, že ich nebolo tak veľa, by čokoľvek menej znamenalo absolútne profesionálne zlyhanie tvorivého tímu. Na film sa teda pozerá dobre, pokiaľ ide o CGI. Zážitok mi skôr kazil neschopný kameraman, ktorý mal väčšinu filmu asi predčasnú stareckú trasľavku. Obraz sa niekedy chvel tak strašne, že som mala chuť kričať na televízor. Jasné, očividne sa snažili, aby film pôsobil autenticky, akoby natočený podomácky, ale naozaj mi to liezlo na nervy a nevyzeralo to dobre.

Keďže ide o film o superhrdinovi, mnohým asi bude chýbať poriadny zloduch, ktorý by donútil Hancocka viac sa spotiť. Zopár úbohých existencíí, ktoré ušli z väzenia, určite nie sú plnohodnotným súperom pre niekoho ako John Hancock – ale paradoxne mi to takto sadlo lepšie. Vo filme ide naozaj len o Hancockov život a súkromie. Jeho boj proti zločinu je rozložený na drobné epizódy, ktoré dopĺňajú a formujú jeho postavu, nie sú však kľúčovým prvkom filmu. A to je dobre; po všetkých tých doktoroch Strangeoch, Iron Manoch, Supermanoch a iných -manoch a ich epických bitkách o planétu Zem či Slnečnú sústavu to bola príjemná oddychovka.

Hancock mal pôsobiť ako zlý chlapec s potenciálom hrdinu – a zámer nebol zlý. Jasné, na drzého Deadpoola a drsného Wolverina nemá ani zďaleka, ale pokus o antihrdinu mohol dopadnúť oveľa horšie. Niektoré scény ma celkom pobavili, hoci nie preto, že by boli vyslovene vtipné, ale skôr svojím ironickým nádychom. Prvá polovica filmu sľubovala niečo fakt dobré, komorná atmosféra filmu sadla, lenže scény s Mary väčšinu toho potenciálu zabili a zakopali hlbšie ako súdruhovia plány na bratislavské metro. Drobné plus aspoň za to, že tvorcovia neodhalili úplne všetko o Hancockovej minulosti – divákovi hodia len zopár náznakov a nechajú ho aj po filme uvažovať, odkiaľ asi prišiel. Pravdepodobne bola za tým iba vypočítavosť a plán natočiť pokračovanie, ale filmu to pomohlo. Priemerné hodnotenie na známych portáloch sa pohybuje okolo 6 – 6,5/10. Ja by som to pokojne zvýšila aj na tých 7 bodíkov za prvú polovicu filmu. Veľká škoda, že si neudržal rovnakú úroveň po celý čas.

Videli ste film Hancock? V čom máte rovnaký názor? V čom s mojou recenziou nesúhlasíte? Akú filmovú starinu ste pozerali tieto Vianoce? Napíšte koment a podeľte sa o svoj názor.

Baška Rothová

About Post Author

Baška Rothová

Čítanie kníh a písanie príbehov nie sú moja záľuba, ale neoddeliteľná súčasť života. Síce som sa ako dieťa hrala na učiteľku, chcela som byť pilotkou stíhačky aj grafičkou, ale nakoniec sa vraciam k tomu, na čo som sa hrávala ešte ako malá škôlkarka - že píšem rozprávky a príbehy. Začalo to príbehom o trpaslíkovi, ktorý som "napísala" vlnovkami, pretože som ešte nevedela písať, a pokračuje dodnes s každou pribúdajúcou stránkou. Čítanie je ako sledovať krásny prúd mágie. Písanie - to je tvorivá mágia sama.