Polnočné slnko
Recenzia: Polnočné slnko Príbeh Belly a Edwarda pozná snáď každý a netreba ho predstavovať. Ale ako to celé vzniklo? Ako autorka prišla na romantickú ságu s upírmi ...
Recenzia: Polnočné slnko
Príbeh Belly a Edwarda pozná snáď každý a netreba ho predstavovať. Ale ako to celé vzniklo? Ako autorka prišla na romantickú ságu s upírmi a vlkolakmi? A čo ponúka kniha Polnočné slnko, ktorú Stephenie Meyerová napísala takmer dvadsať rokov po prvej časti zo série?
Twilight sága. Fenomén? Brak? Môžete to nazvať, ako chcete, ale už len to, že ho poznáte, je dôkazom toho, že autorka urobila niečo výnimočné. Ako vznikala jedna z najznámejších sérií sveta?
Sériu Stmievanie začala autorka písať v roku 2003. A bolo to jej úplne prvé dielo.
Inšpiráciu vzala zo sna, v ktorom uvidela dvojicu rozprávať sa na lúke plnej kvetov. Mladík sa trblietal v slnečných lúčoch a dievča pri ňom vyzeralo úplne obyčajne. Hovorili o svojej láske a o komplikovanosti ich situácie, keďže krv mladej ženy pôsobila na upíra neodolateľne.
Knihu odmietlo osem vydavateľstiev, kým sa sága rozrástla na štyri knihy. Napokon bola vydaná v štyridsiatich krajinách sveta a príbeh Edwarda a Belly pozná celý svet.
V roku 2008 sa dostala na slovenské pulty kníhkupectiev a do mojich rúk, za čo som v konečnom dôsledku vďačná. So sériou Stmievanie mám krásne spomienky, pretože som mala presne toľko rokov, čo hlavná postava.
Čitatelia sa tu však delili na dva tábory. Tí, čo sériu milovali a dychtivo čítali každú stránku, a tí, čo by s ňou najradšej zakúrili.
Rozhodne je to kontroverzná téma. Ale predaje rástli, preto sa autorka rozhodla urobiť radosť čitateľkám a napísala prvú časť, ktorú poznáme ako Súmrak, no z Edwardovho pohľadu. A tak vzniklo Polnočné slnko.
Tu máme možnosť nazrieť do desivejšieho sveta upírskej rodiny. Kniha poodhalí mnoho tajomstiev. Dozvieme sa príbeh premeny niektorých postáv, aj to, ako Edward opustil svoju rodinu a šiel na vlastnú päsť loviť zločincov. Nahliadnutie do jeho hlavy ponúka o trochu zrelšie premýšľanie, čo je v porovnaní s Belliným pohľadom príjemná zmena.
Keď som príbeh po toľkých rokoch čítala z Edwardovho pohľadu, zachcelo sa mi pripomenúť si, aký bol vlastne Súmrak, a tak som sa po skončení Polnočného slnka vrhla na túto knihu. Bola som zvedavá, či nenájdem nejakú nezrovnalosť a či autorka dodržala sled udalostí a dialógy. Niektorými časťami som sa musela doslova prehrýzť, pretože Belline trápne opisy, aký je Edward nádherný a príde jej ako model, mi vysávali vnútornú energiu.
Knihu som dočítala, a potom som si ešte raz prešla podrobne prvých stopäťdesiat strán oboch kníh a nenašla som ani chybičku v dialógoch. Verím, že si autorka dala na takýchto veciach záležať.
V porovnaní so Súmrakom nám Polnočné slnko dáva viac, a to z každej strany. Ukazuje nám obrovské sebazaprenie a vnútorný boj, ktorý musel Edward zvádzať s netvorom vo svojom vnútri. Vysvetľuje nám, čo sa dialo, keď sa neukazoval v škole niekoľko dní, a aj to, ako na Bellu reagovala jeho rodina.
Máme možnosť nahliadnuť do vízií, ktoré Alice zdieľa so svojím bratom Edwardom, a dozvieme sa, že Bellu ako upírku videla dávno pred tým, ako sa s ňou zoznámila. Uvidíme krehkosť jej vízií, ktoré sa neustále menia podľa Edwardovho rozhodnutia. Ten zo začiatku nerozumie, prečo nedokáže práve tejto „ľudskej dievčine“ čítať myšlienky a hlbšie city priznáva až na strane stodvadsaťdva krásnymi vetami:
Už nemôžem predstierať, že mi iba hrozí, že sa do nej zaľúbim. Je fuk, či odídem. Bella ma aj tak nikdy nebude brať tak, ako by som si prial. Nikdy pre ňu nebudem hodný lásky.
Môže sa mŕtve, zamrznuté srdce zlomiť? Mal som pocit, že moje môže.
„Edward,“ hlesla Bella.
Stuhol som a zízal na jej zatvorené oči. Zobudila sa a prichytila ma tu? Vyzerala, že spí, ale vyslovila to tak jasne.
Potichu vzdychla a znova sa nepokojne prehodila na bok, ale stále spala a snívala.
„Edward,“ zašepkala.
Snívalo sa jej o mne.
Môže mŕtve, zamrznuté srdce znova tĺcť? Mal som pocit, že moje sa už-už rozbúcha.
Edward okrem iného vykresľuje Bellu ako krehkú osobu, ktorá k sebe priťahuje smolu, a tak väčšinu času trávi tým, že ju ochraňuje a sleduje. To, že ju nespustí z očí a počúva všetko, čo sa deje v jej prítomnosti, že ju každú noc pozoruje, len dokazuje, že je ňou posadnutý a v realite by dostal zákaz priblíženia už po pár stránkach. Obe hlavné postavy trpia malou sebadôverou a skúsený psychológ by si na nich zgustol, ale vtedy, pred šestnástimi rokmi, som to brala ako veľmi romantické gesto, ktoré je vzdialené realite.
Kniha však ponúka okrem romantiky prekvapivo veľa napínavých momentov, ktoré v knihe Súmrak nenájdete, pretože sa odohrávajú mimo Belly.
Páčilo sa mi, ako Edward s Alice neustále pracovali s jej víziami, ktoré mu veľmi pomohli, keď potrebovali nájsť najrýchlejšie auto a hra na život a na smrť závisela od vzdialenosti Edwarda a Belly. To bola rozhodne najlepšia časť z knihy, možno preto, že sa analytickým myslením a rýchlym konaním dostávali z problémov.
Kniha Polnočné slnko s granátovým jablkom na obálke vlastne ukazuje, ako zrnko po zrniečku spoznáva Bella Edwarda. Obálka sa krásne hodí k ostatným a jediný rozdiel je v jej príjemne matnej verzii. Kniha má 679 strán a v porovnaní so Stmievaním, ktoré má 480, je hrubšia, i keď ponúka viac-menej ten istý príbeh. Všetky zákulisné scény, ktoré sme nemali možnosť vidieť v knihe Súmrak, nám v tejto knihe krásne zapadajú v jeden celok, ktorý dopĺňa Edwardov vnútorný hlas. Jeho rozkol a odolávanie, strach a „vnútorný netvor“ v podobe jeho vražedných inštinktov ho vykresľujú v trochu strašidelnejšom svetle, čo mi imponuje.
Rozhodne by som si prečítala všetky časti z Edwardovho pohľadu a knihu Polnočné slnko odporúčam každému prívržencovi série Twilight, upírskemu fanúšikovi, či romantickému nadšencovi.
Nedá mi ešte nespomenúť sfilmovanú verziu, ktorá ponúka akúsi skrátenú časť príbehu, a po prečítaní knihy som len krútila hlavou, ako sa mi toto mohlo niekedy páčiť.
No ak ste leniví, bude vám stačiť filmová séria. Ak ste tínedžeri, mohla by vám ulahodiť knižná séria Stmievanie, ale ak ste knihy čítali pred dávnymi rokmi ako ja a už nepotrebujete čítať o tom, aký je Edward krásny, rýchly a príťažlivý a že Bella z jeho bozku omdlieva, siahnite po Polnočnom slnku, ktoré je vyzretejšie a ponúka toho viac, než by ste čakali.
Nemôžem s recenziou súhlasiť. Ja som Polnočné slnko nedokázala ani dočítať. Vzdala som to za stranou 500. Už bolo totiž viac než jasné, že obrovský rozsah knihy je absolútne nevyužitý. Ak niekto napíše knihu s rovnakým dejom, ale z pohľadu inej postavy, očakávam, že autor má k tejto téme ešte veľa čo povedať. A mala som plno nápadov, čo sa ešte k tejto téme dalo vypovedať. Ale Meyerová uvažovala inak. Nevyužila tento mamutí počet strán na to, aby svojej sérii dodala čo i len trochu hĺbky, uveriteľnosti a zaujímavosti. Temnota i komplikovanosť hlavného hrdinu, ktorými sa anotácia chvastá, sú jednoducho klamstvom. Edward nie je zložitý. Je plytký a divný. Základným problémom je, že nenávidí to, čím je. Nemal by radšej cítiť nenávisť ku Carlislovi, ktorý ho premenil na upíra? Áno, chápe jeho dôvody, ale aj tak trochu zlosti na neho by sa dalo čakať. No kdeže, tej nemá voči svojmu nevlastnému otcovi ani kvapôčku. Edward nenávidí len seba. Absolútne bezdôvodne. Po prvé, nemôže predsa za to, že je netvor a po druhé… nie je netvor. Na každej stránke síce omieľa, že je netvor a aký je strašne nebezpečný, lenže klame. A rovnako klame aj o tom, ako veľmi trpí. V celej tejto zúfalo dlhej knihe je opísaný iba jediný prípad chvíľkovej straty sebaovládania a malé muky na začiatku, inak nič. Len veľmi únavná sebanenávisť a neprirodzené, nezdôvodnené kladenie Belly na piedestál.
Sústavne som si pritom hovorila, prečo sa ten chlap nemôže mať ani kúsoček rád? Prečo si nechce dopriať ani kúsoček ničoho? Prečo nevidí žiadny klad na tom, že je upír? Nesmrteľnosť, supersila… nič? Ako môže cítiť takú obrovskú lásku, keď nemá v sebe ani štipku sebalásky? A prečo nemôže byť trochu odlišnejší od Belly, ktorá má tiež nízke sebavedomie? Edward sa mi podľa tejto knihy javí ako Bella v nohaviciach. A celá séria Súmrak je absurdný príbeh dvoch milencov, ktorí nezmyselne nenávidia sami seba, ale paradoxne, ľúbia sa ako kone.
Tiež ma pobavilo naivné, striktne young adultové asexuálne, nenásilné a nevulgárne podanie. To by sa dalo ešte ako-tak prehltnúť v hlavnej sérii, ale v tejto knihe už je trápne hneď z troch dôvodov: po prvé, Edward je chalan už desaťročia vo veku vrcholiacej sexuálnej túžby, po druhé, vidí do zvrhlých hláv iným ľuďom a po tretie, Meyerová si je zjavne vedomá toho, že túto knihu budú čítať hlavne fanúšikovia zvyšnej série, ktorí za tých pätnásť rokov od vydania prvého dielu vyrástli a dospeli. Tak prečo si stále myslí, že slovíčka ako sex či znásilnenie by si títo dávno dospelí ľudia museli ešte vyhľadávať v slovníku? Ak sa teda budeme tváriť, že si ich museli tí čitatelia v slovníku vyhľadávať, keď boli v puberte… Aj všetko ostatné je podané ťuťu muťu spôsobom s takou okatou cenzúrou, že je to na smiech.
Pár nudných, emočne plochých historiek Edwardovej rodiny nepovažujem za dostatočný dôvod, prečo s touto knihou strácať čas.