True Detective je jedným zo seriálov, ktoré v mojich očiach naštartovali novú éru televíznych sérií. Kým sa do roku 2014 čakalo na poriadnu dávku vysokokvalitného scenára, réžie a vizuálu na filmy v kinách, toto dielo prerazilo všetky ľady. Seriál odvtedy už nebol len pravidelnou gaučovou oddychovkou alebo ľahkým sitcomom. Stalo sa z neho seriózne filmárske remeslo a pre producentov výhodnejší formát, s priestorom takmer na čokoľvek.
Štvrtá séria, odohrávajúca sa na Aljaške, tak stojí pred ozajstným velikánom v podobe prvej série, aj jej neskorším podareným nasledovníkom.
Nočná krajina
Režisérka Issa López nám na obrazovky predostiera poctivú robotu. Vynikajúci casting, výprava a zvuk prinášajú ozajstný zážitok, ktorý sa na diváka hrnie hneď od prvých scén. Večne sympatická a geniálna Jodie Foster, v roli policajnej náčelníčky Liz Danversovej, čelí vyšetrovaniu záhadnej hromadnej smrti skupinky vedcov.
Neuveriteľne chytľavý začiatok s autentickými kulisami vedeckej stanice za polárnym kruhom a treskúcej zimy navodzuje tú pravú atmosféru strachu, mysterióznosti a rešpektu voči prírode. V mestečku Ennis totižto prebieha polárna noc. Lúče slnka len márnivo hladkajú povrch a pravá ponurá atmosféra padá na obyvateľstvo, zmietané ťažkými životnými podmienkami, depresiami a podprahovým kolonializmom.
V momente, keď sa objavia obete, vykreslia záhadné scény evokujúce vplyv nadprirodzena alebo predstavia postavy s duševným stavom hodným na psychiatrické liečenie, nedá sa inak, ako pokývať hlavou.
Danversovej sa do remesla mieša aj Kali Reis, policajtka Evangeline Navarro, ktorá si vraždu spája so starším prípadom zavraždenej Annie, ktorá má aljašský pôvod. Naplno rozbehnuté vyšetrovanie tak okrem záhadného vraha alebo príčiny úmrtia rieši aj problém miestnych komunít, utláčania a znečisťovania životného prostredia. Postavy dopĺňajú Finn Bennet (ako mladý policajt Peter Prior), John Hawkes (ako Peterov otec, Hank Prior) alebo Isabella LaBlanc (ako Lizina adoptívna dcéra Leah).
Tempo, dej a vyvrcholenie
Kým je prvá časť slušnou otváračkou a predostiera zaujímavý dejový oblúk, postavy, aj prostredie, jej pokračovania sa vŕtajú v najrozličnejších bočných uličkách a životoch postáv. Riešenie prípadu takmer stojí na mieste, indície zatiaľ zavedú policajtky do komunity pôvodne žijúcich obyvateľov alebo do veľkej fabriky, ktorá ohrozuje tamojšie prostredie.
Zaujímavo pôsobí opakujúci sa motív s prírodným znakom špirály, ktorá bola typická aj pre prvú sériu. Okrem nej sa stretávame s mnohými ďalšími paralelami, či už dejovými, alebo filmografickými. Čo však Nočná krajina nezdieľa so svojimi predchodcami, je tempo.
V istý moment sa musí divák nenútene spýtať samého seba, či boli niektoré scénky ozaj len zbytočnou výplňou v takom drahom seriáli. Aj napriek tomu, že sa vyriešenie vraždy dlhú dobu takmer nehýbe z miesta, rozkonárené bočné linky sa venujú menej podstatnému rozvoju postáv. Nie zlý prístup, no vzhľadom na celkovú stopáž nemusí ísť o najlepší krok.
Autenticitu tajomna príbeh postupne stráca. Zatiaľ čo sa zo začiatku snažil diváka držať v napätí a očakávaní, že možno dôjde aj na dávku nadprirodzena, postupom času už túto emóciu držalo nad vodou, respektíve ľadom, iba mrazivé a temné prostredie polárnej noci. O to viac mrzia niektoré rýdze hororové scénky, ktoré žiaľ vyprchajú ako smutná reakcia mysle na depresívny stav postáv.
Je ozaj zaujímavé (zrejme v tom negatívnejšom slova zmysle), že som si necelú polhodinu pred koncom seriálu nedokázal predstaviť, kto presne stojí za masovou vraždou na vedeckej stanici. A o to šokujúcejšie bolo, keď sa odhalenie, ktoré pôsobilo doslova ako facka pre diváka, prevalilo z minúty na minútu, takmer úplne mimo kontext samotného deja.
Summa Summarum
Nočná krajina si svoju nálepku True Detective určite zaslúži. Aj keď sa nevyrovná vynikajúcej prvej alebo podceňovanej tretej sérii, no stojí si za svojím. Má odlišný prístup k rozprávaniu príbehu, užíva si ponurú atmosféru a vynikajúce prostredie polárnej Aljašky, ale aj nestarnúcu a bezchybnú Jodie Foster.
Aj keď má svoje už vyššie spomenuté muchy, dokáže diváka zabaviť a udržať ho v pozornosti. Nebyť nie príliš podareného záveru, určite by v očiach mnohých fanúšikov pôsobila pozitívnejšie. Aj napriek tomu končí nad silnejším priemerom.
