Peter Šloser je bývalý policajný plukovník, ktorý pracoval v policajných útvaroch zameraných na boj s organizovaným zločinom. Po vzniku Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) pracoval na pozícii zástupca riaditeľa Národnej protizločineckej jednotky. Dnes je v knižnej komunite známy hlavne ako autor napínavých krimi príbehov z prostredia slovenského organizovaného zločinu. V rozhovore sa dozviete napríklad aj to, ako vyzerá Petrov tvorivý proces, s ktorým spisovateľom by sa rád stretol a v akej fáze je jeho najnovší rukopis.
Predal si neuveriteľné množstvo kníh na slovenské pomery. Vďaka tvojim sociálnym sieťam viem, že len podpísaných ich do dnešného dňa bolo približne desaťtisíc. Koľko je tých predaných teda dokopy?
Zatiaľ som tento počet nikde nezverejnil, nemám ho presne zrátaný, môžem však vyzradiť, že počet predaných kníh je niekoľkonásobne väčší ako počet podpísaných. Napriek tomu nepatrím medzi autorov, ktorí sa dokážu písaním uživiť.
Prečo sú podľa teba krimi romány také úspešné? Častokrát ide o náročné, nie práve príjemné čítanie…
V každom človeku sa skrýva policajt. Aj hľadanie zapatrošeného predmetu v domácnosti je možné prirovnať k policajnej práci. Čitatelia sa s obľubou vžívajú do úlohy policajných vyšetrovateľov, chcú odhaliť knižného vraha skôr ako ho odhalí autor. Ani moje knihy nie sú v mnohých častiach príjemné, najmä pri opisovaní zákerností a úskokov zo strany zločincov a krivých policajtov. Domnievam sa, že práve tieto časti patria medzi najzaujímavejšie. Okrem toho čitatelia nachádzajú v mojich knihách situácie, s ktorými sa mnohí stretli alebo dokonca priamo ocitli, a snažia sa v nich nájsť postavy z reálneho sveta.
Pred nejakým časom si na svojom facebooku oznámil, že začínaš písať siedmu knihu. Čo nám môžeš o najnovšej „šloserovke“ prezradiť? Fanúšikov bude určite zaujímať aj to, v akej fáze je rukopis.
V skutočnosti som siedmy román začal písať minulý rok pred letnými prázdninami. V priebehu leta som mal mnoho domácich povinností, knižná jeseň sprevádzaná cestovaním sa mi predĺžila do konca roka, na písanie mi veľa času nezostávalo. Od januára som nadviazal na rozpísaný text, momentálne sa intenzívne venujem tvorbe, pretože od marca začínam opäť cestovať po besedách. Čitateľov môžem ubezpečiť, že aj tento rok si prídu na svoje v príbehu z reálneho policajného vyšetrovania a zákulisia. Neobsahuje len moje vlastné postrehy a skúsenosti, ale aj spomienky osoby, ktorej brutálne zavraždili blízku osobu.
V rámci NAKA si bol zástupcom riaditeľa Národnej protizločineckej jednotky. Ako vyzeral tvoj bežný pracovný deň?
Podobne ako súčasný. 🙂 Vstával som ráno o 05.00 h, po šiestej som sedel v kancelárii, pripravoval sa na nový pracovný deň, vybavoval písomnú a elektronickú poštu z predošlého dňa. Bežný človek ani veľa policajtov nemá predstavu, akým množstvom dokumentov s rôznymi problematikami nielen z oblasti polície som sa musel prelúskať a naštudovať množstvo právnych predpisov. Celá táto agenda vrátane riadenia a kontroly viac ako sto policajtov, podieľaní sa na plánovaných realizáciách sa nedala stihnúť za osem hodín. Preto som každý deň niekoľko rokov pracoval 12 a viac hodín denne. Považujem to za dobrú školu do života autora detektívok.
Na internete si mal zaujímavý projekt Napíš krimi s autorom krimi – písal si krimi poviedku na pokračovanie s dobrovoľníkmi zo sociálnych sietí. Ako vznikol tento nápad vytvoriť poviedku s fanúšikmi?
Vznikol podobne ako iné moje nápady, ktorými chcem zabaviť čitateľov, teda v mojich myšlienkach. Na začiatku sa hlásilo veľa záujemcov, každý mal za úlohu doplniť predchádzajúci text desiatimi vetami, postupom času záujem klesal, našťastie na Facebooku jeden čitateľ našiel odvahu a príbeh ukončil, na Instagrame zostal otvorený. Úpravám jednotlivých textov som venoval množstvo času, niekedy príspevky prišli oneskorene, niektorí prispievatelia sa urazili, keď som nesúhlasil s nelogickým pokračovaním. Každá skúsenosť je v živote dobrá, možno tento projekt v budúcnosti aj napriek problémom zopakujem.
Tráviš veľa času s čitateľmi. Chodíš do kníhkupectiev, knižníc, na besedy… Cestovať toľko je časovo aj fyzicky náročné. Čo pre teba tieto podujatia a stretnutia znamenajú?
Približne posledných desať rokov v polícii som mesačne strávil za volantom okolo päťtisíc kilometrov, cestovanie mi nerobí problém, dokonca v aute bez rušivých vedľajších momentov premýšľam nad ďalším textom rozpísaného rukopisu. Osobný kontakt s čitateľmi je pre mňa povzbudením do ďalšej práce, rád odpovedám na otázky, čakám na takú, pri ktorej sa zapotím. Ak niekto zo sledovateľov vydavateľstva Príbeh má takú v talóne, môže mi ju poslať, rád odpoviem. Stretnutia s čitateľmi nepovažujem za stratu času, ale za nevyhnutnosť, ktorá pomáha autorovi napredovať.
Čo je dôležité pri písaní kníh? Na čo si majú začínajúci autori dať pozor?
Týmito otázkami sa tiež zaoberám, pretože aj ja som začínajúci autor. 🙂 Z mojich doterajších skúseností si dovolím tvrdiť, že autor by si mal zvoliť tému, ktorú prežil, má o nej dostatok informácií alebo mu vlastná predstavivosť vytvorí dokonalý obraz o opisovaných udalostiach. Pri tvorbe príbehu inšpirovanom skutočnosťou (ako je to v mojom prípade), ale aj fikcie, odporučam vytvoriť si minimálne základnú kostru postáv a deja. Ja používam vzťahový diagram (tzv. pavúk), do ktorého si zaznamenám jednotlivé postavy s podstatnými rysmi a väzbami. Pred písaním si pripravím textovú osnovu, hárok formátu A4 rozstrihám na osem kusov, na každý napíšem stručný obsah kapitoly (minimálne 10 úvodných). Po dopísaní každej kapitoly v notebooku, si zaznamenám do zošita, čo z nej vyplýva – čo mám spomenúť v ďalšom texte, a odstránim chyby. Odporúčam nenafukovať text zbytočne dlhými opismi (osôb, predmetov, prírody…), tieto časti čitatelia často len preletia očami. Nepísať dlhé kapitoly, pri kratších ich čitateľ prečíta na jeden dúšok niekoľko aj napriek tomu, že obsahujú viac textu ako jedna dlhá. Začínajúcim autorom, ktorí majú záujem konzultovať akúkoľvek scénu súvisiacu s políciou alebo kriminalitou rád podám pomocnú ruku, môžu mi napísať správu, určite odpoviem.
S ktorým spisovateľom alebo slávnou osobnosťou by si sa chcel stretnúť osobne, za predpokladu, že si môžeš vybrať hocikoho, aj z dávnej histórie?
Nepochybne by som sa rád porozprával so skvelým nórskym autorom Jo Nesbom, čo sa mi asi nikdy nepodarí. Teším sa však aj z každého stretnutia so slovenskými autormi, aj keď príležitosti nie je veľa.
Pozerávaš aj krimi filmy, či seriály? Ako takýto typ filmov vnímaš ako profesionálny kriminalista? Blížia sa aspoň trochu k realite?
Popri písaní a všetkom, čo s mojou tvorbou súvisí, nemám veľa času na sledovanie filmov či seriálov. Čo sa týka porovnania detektívneho žánru s realitou, spomeniem jednu často vyskytujúcu sa odlišnosť. Vo filme často vyšetrujúci policajt vydá po spáchaní zločinu pokyn, že ráno chce mať na stole výsledky z expertízy. V realite na výsledky čaká polícia niekoľko dní, týždňov ale i mesiacov. Nedávno som videl v kine slovenský film Vojna policajtov, tvorcov chválim za vysokú autenticitu policajného aj zločineckého prostredia.
Keď si chceš od písania oddýchnuť a načerpať novú inšpiráciu a chuť do písania, ako zvykneš tráviť čas?
Písaním. 🙂 Necítim potrebu oddychovať od písania a s tým súvisiacich činností. Táto práca ma baví a napĺňa podobne ako predchádzajúca policajná, ktorej sa som sa venoval denne viac ako dvanásť hodín niekoľko rokov. Inšpirácii vďaka 30 rokov policajnej praxe mám dostatok, nepoznám pojem autorský blok, ak mi to rodinné možnosti umožňujú, píšem a tvorím celé dni. Najmä v období intenzívneho písania sa dokážem plne sústrediť, môj denný limit v takomto období je vytvoriť 2000 slov. Voľný čas trávim ako každý tuctový človek žijúci na dedine, okrem zimného obdobia takmer každý deň treba pracovať v záhrade, niečo doma opraviť či zveľadiť. Oddych nachádzam v rekreačnej cyklistike, turistike, v letnom období rád chodím na huby.
Ďakujeme Petrovi za rozhovor a želáme veľa úspechov v osobnom aj pracovnom živote!
Stránky autora:
Facebook
Instagram – petersloser
Recenzie knihy Mafiánska poprava: recenzia 1 a recenzia 2
Prečítajte si rozhovory aj s ďalšími autormi:
Janka Plauchová: “V sci-fi sa môžeme v priestore a čase vzdialiť od každodennosti.”
Predstavujeme finalistov Ceny Fantázie: Tomáš Slobodník
Predstavujeme finalistov Ceny Fantázie: Peter Janoviček
0
0
