V dobe, keď máme na dosah ruky takmer akúkoľvek filmovú, či seriálovú novinku, je dopyt po kvalitných tituloch obrovský. A neviem ako vy, ale môj, síce artovo ladený, ale na druhej strane aj celkom nenáročný vkus trpí. Tuctová populárna produkcia sa zamotáva v recyklovaní starých nápadov a produkuje ako keby len z povinnosti.
A potom sa človek rozhodne vyskúšať niečo exotickejšie, nevidené, nerecenzované a čaká, či dostane od prijímača facku, diazepan alebo lahodné mango v kokosovom mlieku.
Ça va?
Tak poďme na to od podlahy. Seriál sľubuje stretnutie detektíva so svojou dávno mŕtvou manželkou skrz virtuálnu realitu. Okej.
Niečo, čo tu už bolo veľakrát spracované (Black Mirror, Artificial Inteligence) a síce obnova vedomia človeka z databázy, sa však prekvapivo nekoná. Dej sa odohráva v roku 2025, kedy má policajné oddelenie k dispozícii vcelku zaujímavý technologický kúsok – virtuálnu realitu (VR), ktorá dokáže preniesť používateľa priamo na miesto činu. Tvorcovia sa s týmto výdobytkom techniky vskutku pohrali. Pôsobí totiž vierohodne, nadväzuje na pokroky dnešnej VR a skenovania okolia.
Pri chladnokrvnej vražde sa detektív Ludovic Béguin (Tomer Sisley) vyberá na miesto činu, ktoré je zhodou okolností identické s miestom, kde bola zavraždená jeho manželka. Pri vyšetrovaní na policajnej stanici si však všimne, že záznam z inkriminovanej lokality v sebe nesie niečo viac. Stretáva tam totiž vyše dvadsať rokov starý obraz svojej manželky.
Zdanlivý tech-glitch však prerastá do niečoho väčšieho. Postava Mélanie Béguin (Camille Claris) totiž vo svete VR nevystupuje len ako prázdny obraz niekdajšieho skenu. Stret manželov sa totižto reálne odohráva. A to v minulosti, pár dní pred vraždou Mélanie.
Časová a kauzálna dilema
A tu to začína byť zaujímavé. Seriál sa netvári super-seriózne ako časovky Dark alebo Bodies, a to mu dáva voľnú ruku. Keď detektív Béguin zistí, že jeho slová majú reálny vplyv na dej v časovej línii Mélanie, začne premýšľať nad jej záchranou.
Čo jeho morálke ale reálne bráni zachrániť ju? Ocitá sa pred problémom časovej kauzality, t.j. akýkoľvek čin v minulosti vplýva na svet budúcnosti. Ocitáme sa vo vesmíre alternatívnych realít, ktoré ničia životy, zabíjajú ľudí a demolujú dušu hlavného hrdinu.
Z technického hľadiska ide o seriál s logickými chybami. No tieto diery sú umne kompenzované nahliadnutím do duše Ludovica Béguina, jeho pohľadom na svet a život, ktorý poznal dlhé desaťročia, a rozhodnutia, pred ktorými stojí. Kto by predsa nechcel zachrániť milovanú osobu, ktorú stratil?
K tomu všetkému sa dej seriálu venuje aj vyšetrovaniu samotných vrážd, ktoré spolu zdanlivo súvisia. Policajná jednotka miestneho oddelenia tak podporuje kroky Béguina, napomáha mu vo vyšetrovaní, no zároveň váha v momentoch, ktoré nabúravajú logiku reality. A preto zakročí, keď zúfalý detektív prekračuje červenú čiaru a odkladá policajnú profesionalitu na druhé miesto v prospech vlastných záujmov.
Summa Summarum
Vortex je nenáročné dielo, ktoré si podareným castingom a vynaliezavým scenárom získa milovníka krimi a science fiction. Pôsobí realisticky, nie je ploché a necháva postavy žiť svojimi životmi.
Ak by väčšina seriálov s niekoľkomiliónovým budgetom brala hĺbku postáv, logiku deja a snahu o inovatívnosť aspoň sčasti tak vážne ako tvorcovia Vortexu, svet by bol krajším miestom.
Odporúčam všetkým, ktorí sa neboja európskej produkcie a zgustnú si na ľahšom sci-fi.
