Janka Lenzová je tlmočníčka, prekladateľka a ilustrátorka, ktorej kresby spestrujú knihu Na krídlach od uznávaného oxforského profesora a popularizátora vedy Richarda Dawkinsa (viac o ňom tu). Prinášame vám exkluzívny rozhovor, v ktorom sa dozviete nielen to, ako sa Janke s Richardom Dawkinsom spolupracovalo, ale napríklad aj to, na čom práve pracuje a ktorá krajina jej učarovala.
Tvoje meno obletelo slovenský knižný svet, keď nedávno vyšla kniha Na krídlach od Richarda Dawkinsa. Je to veľký úspech ilustrovať knihu poprednému oxfordskému vedcovi, ktorý sa mihol aj v seriáli Doctor Who. Ako táto spolupráca vznikla?
Tak trochu šťastná náhoda. Pár rokov dozadu som do slovenčiny prekladala Dawkinsovu knihu Boží blud. S pánom profesorom som mala možnosť konzultovať jeho pôvodný text. Pre prekladateľa je na nezaplatenie, keď sa autora môže opýtať, ako myslel tú-ktorú vetu. Pri najlepšej snahe sa nie vždy dá všetko preložiť ideálne a je fajn, keď sa aj samotný autor môže vyjadriť, ktorú z možných interpretácií vlastného textu preferuje.
Z konverzácií, ktoré sme mali, postupne vyplynulo, že sa tak trochu venujem aj kresleniu, a tak vznikol nápad, že by sme spoločne mohli vytvoriť ilustrovanú knihu pre mladších čitateľov. Rodilo sa to pomaly a od prvého nápadu po vydanie to trvalo pár rokov, ale som veľmi rada, že knižka je na svete.
Pre mnohých je meno Richard Dawkins neznáme, vydal však veľa vedecko-populárnych kníh a spolupracoval na mnohých dokumentárnych filmoch pre BBC. Ty si mala príležitosť byť s ním v osobnom kontakte. Ako sa ti s ním spolupracovalo?
Veľmi dobre. Text aj obrázky vznikali takmer súčasne. Väčšinou som dostala k nahliadnutiu zopár odsekov s návrhmi obrázkov, ktoré by text mohli ilustrovať. Niektoré obrázky som navrhovala aj sama. Text postupne pribúdal, a niekedy aj ubúdal, veľa sa škrtalo a prepisovalo, často sa prehadzovali odseky a kapitoly, a popritom všetkom sme sa snažili, aby boli obrázky v knihe rovnomerne rozložené. V neskoršom štádiu do procesu vstúpili redaktorka a grafička, a tam už sa robili rozhodnutia o veľkosti stránok, zalamovaní textu a pozícii obrázkov. Grafička mi napríklad v jednom bode povedala, že jej na konci kapitoly zostala prázdna strana a či by som nemohla ešte niečo dokresliť. Skončilo to tak, že som dokresľovala ďalších 20 obrázkov. Pôvodne sme mali v pláne, že obrázkov bude približne 40, no knižka sa postupne rozrastala, takže ich je nakoniec dvakrát toľko.
(ilustrácia z knihy Na krídlach)
Čo vydanie knihy Na krídlach zmenilo v tvojom profesionálnom živote?
Povedzme, že na nejaký čas ma vzdialilo od mojej pôvodnej profesie prekladateľky. Tiež som si vďaka tejto knihe uvedomila, že kreslením sa dá aj živiť. Na knihu sme mali veľmi dobrú odozvu, aj sa dobre predávala. Náš vydavateľ preto neváhal a navrhol nám, aby sme spravili ďalšiu.
To je úžasné! Môžeš o tom prezradiť trochu viac? Aspoň drobný „teaser trailer“?
Kniha sa pravdepodobne bude volať The Genetic Book of the Dead, teda Genetická kniha mŕtvych. Je to fascinujúce rozprávanie o génoch, evolúcii a našich predkoch. O tom, že každý živý tvor je ako kniha, z ktorej môžu molekulárni biológovia vyčítať nespočetne veľa vecí.
Už teraz vieme, napríklad, z morfológie zvierat vyčítať, akým spôsobom života žili predkovia daného zvieraťa. Ak má zviera veľké tesáky, jeho predkovia boli pravdepodobne mäsožravci. Ak má blany medzi prstami, jeho predkovia pravdepodobne trávili časť života vo vode atď. Argumentom novej knihy je, že tieto informácie o predkoch vieme vyčítať priamo z našich génov. Genetický kód všetkých živých bytostí vieme doslova zapísať za použitia štyroch písmen (A, G, C, T). Všetky živé tvory sú teda akousi genetickou knihou o našich predkoch. O ilustrácie v nej nebude núdza.
(ilustrácia z knihy Na krídlach)
Vyštudovala si medzinárodné ekonomické vzťahy na Ekonomickej univerzite, zároveň si absolvovala štúdium na Univerzite Komenského. Čím ťa tieto odbory zaujali?
Na Komenského som vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v odbore anglický a taliansky jazyk. Jazyky ma vždy bavili a ekonómia mi pripadala ako užitočný odbor. Svoju budúcnosť som videla na nejakej ambasáde na druhom konci sveta. Nakoniec sa všetko vyvinulo inak a zistila som, že práca na voľnej nohe, najprv ako prekladateľ, neskôr ako ilustrátor, mi vyhovuje oveľa viac.
Ilustrovanie knihy si vyžaduje veľký talent. Nelákalo ťa viac ako Ekonomická univerzita alebo UK skôr štúdium umenia?
Lákalo ma študovať maliarstvo, ale nepovažovala som to za praktické riešenie. Myslela som si, že kreslením sa neuživím. Navyše, keď som sa rozhodovala, na akú univerzitu ísť, vôbec som nevedela, čo chcem v živote robiť. Lákalo ma a stále láka veľa vecí, takže je možné, že preklady a ilustrovanie nie sú finálna stanica.
Akému typu prekladov sa venuješ? V ktorých knihách nájdeme tvoje meno?
Momentálne sa prekladom aktívne nevenujem, ale vyše desať rokov som na voľnej nohe prekladala texty pre Európsku komisiu, Európsky parlament aj Európsku centrálnu banku. Pred pár rokmi som sa akreditovala ako tlmočníčka pre Európsku komisiu, ale potom prišiel Covid a namiesto tlmočenia som zakotvila pri ilustrovaní. K prekladaniu som sa po pár rokoch vrátila až s knihou Na krídlach. Ikar, ktorý knihu vydal, mi ponúkol ďalšiu spoluprácu, ale momentálne má ilustrovanie prednosť.
Z ktorých jazykov prekladáš?
Ak prekladám, tak najčastejšie z angličtiny. Občas ku mne zo Súdneho dvora EÚ niečo zablúdilo v taliančine, ale to bolo pomerne zriedka.
(ilustrácia z knihy Na krídlach)
Čo pre teba znamená umenie, maľovanie?
Vždy ma bavilo kresliť, chodiť do galérií a listovať v knihách s reprodukciami starých majstrov. Nepovažujem sa však za odborníka na umenie. Len ma baví kresliť veci, ktoré sa mi páčia, experimentovať s farbami, textúrou a tieňovaním.
Preferuješ skôr digital art, alebo starú dobrú klasiku so štetcami a plátnom?
Teraz jednoznačne digital art. Je to veľmi pohodlné a človek po dokreslení obrázku nie je celý od farieb. Pomerne veľa cestujem a namiesto 50 pastelov a výkresov mi stačí zbaliť jeden tablet a stylus. Zároveň si dovolím viac experimentovať, a keď niečo pokazím, vždy to viem vrátiť späť.
Umelci väčšinou neskončia pri jedinom type umenia, ale skúšajú aj ďalšie. Venuješ sa okrem maľovaniu aj niečomu inému?
Začala som sa trochu pohrávať s digitálnym sochárstvom a 3D modelovaním, ale zatiaľ som v tom úplný amatér.
Aký máš vzťah ku knihám, a hlavne k beletrii?
Od malička ma bavila história a z beletrie preto najradšej čítam historické romány. Dosť si pritom potrpím na historickú autentickosť a nemám rada, keď si autori dôkladne nenaštudujú fakty a vymýšľajú si. Preto ma oslovujú autori ako Maurice Druon, Robert Merle či Mika Waltari.
No patrím medzi ľudí, ktorí by chceli čítať oveľa viac, ako čítajú. Asi je nás v tejto kategórii viac. Zoznam kníh, ktoré chcem čítať rastie rýchlejšie ako moje tempo čítania. Ešteže existujú aj audioknihy, ktoré viem počúvať popri kreslení.
(ilustrácia z knihy Na krídlach)
Navštívila si viacero krásnych miest na svete. Na ktorú destináciu spomínaš najradšej? Máš nejaký nesplnený cestovateľský sen?
Som teplomilný človek, ale minulý rok mi učarovalo Grónsko. Plaviť sa pomedzi ľadové kryhy, fotiť polárne medvede a v noci sa kochať polárnou žiarou je veľká romantika, aj keď som tam takmer zamrzla a o morskej chorobe ani nehovorím. Zatiaľ nesplneným cestovateľským snom zostávajú Himaláje.
Janke ďakujeme za rozhovor aj za poskytnuté ilustrácie, ktoré boli uverejnené s jej súhlasom. Želáme jej veľa úspešných prekladov, ilustrovaných kníh a dobrodružných ciest!
Kniha Na krídlach na Martinuse a tu je aj v anglickej verzii
Link na vydavateľa Head of Zeus
0
0
