Druhá polovica dvadsiateho prvého storočia bola časom rozkvetu v oblasti osídľovania cudzích planét. Bol rok 2092 a ľudstvo slávilo úspech v podobe založenia dvoch nových útočísk pre väčšinu pozemských tvorov. Napriek všetkému bolo nutné ísť ďalej a blížil sa čas začať s prácami na tretej planéte – tmavom púštnom mieste s názvom Calliope. Na opustenej stanici tejto planéty však došlo k výpadku spojenia so Zemou a vesmírna spoločnosť DSS potrebovala daný problém čo najskôr vyriešiť. Samuel Lepsner – jeden z jej najskúsenejších zamestnancov – sa podujal na misiu s cieľom situáciu preskúmať a následne sa aj postarať o jej nápravu. Mal na to vystačiť sám, sprevádzaný len svojím verným psom Dingom, no len málokto predvídal nebezpečenstvo, v ďalekom vesmíre vyčkávajúce na svoj prvý stret s ľudskou rasou. Do rúk sa mi dostala druhá kniha (aj napriek tomu, že táto kniha je prvotinou) nádejného autora Lukáša Kordiaka a ja som sa s radosťou pustila do čítania. Na začiatok musím povedať, že kvalita knihy ma nesmierne potešila. Či sa jedná o veľkosť knihy, ktorú si človek vezme so sebou všade, kde sa len dá, alebo o kvalite väzby. Autor knihu vydal ako samovydavateľ a je vidieť, že do nej vložil mnoho času aj prostriedkov. Ale poďme sa spoločne pozrieť knihe pod zúbok. Dej knihy Dej knihy sa mi zo začiatku zdal pomalším. Miestami som mala pocit, že sa do knihy neviem začítať. K hlavnej postave som si nevytvorila vzťah. Mala som menšie obavy, ako to pôjde s čítaním ďalej. Ale napokon musím povedať, že kniha ma niesmerne prekvapila. V určitom bode sa to vo mne zlomilo a ja som sa nevedela odtrhnúť. Pretáčala som jednu stránku za druhou a chcela som vedieť, kam bude kniha smerovať. Dej knihy je zameraný predovšetkým na psychologické aspekty hlavnej postavy, čo mi vôbec neprekážalo. Brala som to ako plusový bod. V niektorých okamihoch mi správanie hlavného hrdinu prišlo zvláštne, miestami až nelogické. Možno pri dvoch veciach som si pomyslela, či to myslí vážne. Ale aspoň ma toto správanie rozosmialo. Ide len o subjektívny názor na vnímanie postavy, ktorá si musela prechádzať samotou len v doprovode svojho štvornohého priateľa. Aj napriek tomu, že kniha sa zdá na prvý poľhad ako kratšie dielo, nemusíte sa báť. Nachádzalo sa tam dosť akcie a druhá polovica knihy išla dostatočne svižne na to, aby som knihu prečítala do pár hodín. Nevedela som sa odtrhnúť, prežívala som niektoré veci s postavami. A presne tieto vlastnosti vo mne vždy evokujú, že sa jedná o dobrú knihu. Takže ak by som mala zhrnúť stvárnenie deja a celého sveta, v ktorom sa kniha nachádzala, znelo by to takto. Dej sa zo začiatku zdal pomalší, neskôr sa to rozbehlo a naladila som sa na správnu vlnu. Psychická stránka postáv bola v niektorých veciach dominantejšia ako vyobrazenie sveta. Nejedná sa o negatívum. Postavy Ako som už na začiatku písala, nevedela som si vytvoriť vzťah k hlavnej postave. Ale keď začali vznikať nové interakcie s postavou, ktorá sa tam následne objavila, páčilo sa mi to. Autor nezabúdal ani podstatnú vec, ktorá je pre mňa osobne dôležitá. Zameral sa na vykreslenie psychiky postáv. Zvládanie ťažkých situácií. Nič nebolo ružové, kedy by to postava zvládala hravo bez jedinej zlej myšlienky. Nemôžem zabudnúť na tú najdôležitejšiu postavu pre mňa, ktorá sa v knihe nachádzala. Mám obrovskú slabosť, ak niekto použije zviera. V tomto prípade išlo o psa menom Dingo. Od prvého momentu som vedela, že to bude láska na prvý pohľad. Ale ako to býva, okamžite prišli obavy, či sa mu niečo počas knihy náhodou nestane. Prežije to? Nerozhodne sa ho autor zabiť? Niekedy mám pocit, že je mi vyslovene jedno, či zomrie postava alebo nie. Ale ak sa má niečo stať zvieraťu, moje srdce krváca. Romantická linka? Tú by sme v knihe našli len ťažko. A práve tento fakt sa mi na knihe nesmierne páčil. Autor vedel ukázať, že napísať knihu sa dá aj bez toho, aby sa tam nachádzala nejaká romantická linka. V momente, keď sa na scéne objavila ďalšia postava, prišli aj chvíle smiechu. Interakcia medzi Samuelom a novonájdeným spojencom bola príjemná na čítanie. Cudzia rasa. Ako by som mohla na tento fakt zabudnúť. Miestami mi tam chýbalo viac opisov. Viac pozornosti, ktorá by bola na nich upriamená. Vyobrazenie boja medzi nimi a ľudmi bolo príjemným spestrením a dokonca príšlo aj na prelievanie krvi! Moja temná stránka duše bola uspokojená. Pár slov na záver Chcela by som sa v prvom rade poďakovať autorovi za poskytnutie knihy na recenziu. Jedná sa o autorov debut a ja musím povedať, že odviedol dobrú prácu! Kniha sa mi páčila, štýl autora mi bol sympatický a stránky sa pretáčali jedna radosť. Chcela by som autorovi popriať veľa úspechov v jeho ďalšej tvorbe a dúfam, že všetci o ňom budeme ešte mnoho dobrých vecí počuť a hlavne čítať! Ak by ste si chceli prečítať recenziu na druhú knihu od autora, môžete si ju prečítať tu.
Dozorcovia – Každá lúpež so sebou nesie aj následky
Adam Matejík a Šimon Duban sa o tejto skutočnosti presvedčia nanajvýš osudovým spôsobom, keď vykradnutím predajne patriacej zvláštnemu starcovi odkryjú hrôzostrašné tajomstvo. Nepotrvá dlho a obaja zistia, že ich čin so sebou prináša tie najdesivejšie následky. Dokážu vykúpiť nielen seba, ale aj svoje milované osoby skôr, než ich stihne trest nemilosrdných dozorcov? Začiatok knihy nás zavedie do okamihu vlúpania. Dvaja muži sa rozhodli svoj život zmeniť a obohatiť sa o nejaké peniaze aj o predmety z obchodu šamana. V knihe sa mi páčilo, že dej sa odohrával z pohľadu oboch lupičov a dávnych priateľov Adama a Šimona. Neprekážalo mi, že sa pohľady striedali, ba naopak. K deju knihy mi to pasovalo oveľa viac, ako keby sa mala kniha odohrávať z pohľadu jedného človeka. Postavy Postavy v deji boli vykreslené jednoducho. Mali sme možnosť vidieť vzťah Adama so svojou rodinou a vzťah Šimona s priateľkou. Dej knihy sa pohyboval v rozpätí dvoch dní, takže nebol priestor k zapojeniu minulosti postáv. Na jednej strane sa mi to páčilo. Nevznikali hluché miesta, ktoré by boli vykreslené len minulosťou postáv. Ale na druhej strane musím podotknúť, že k postavám som si nevedela vybudovať dostatočne dobrý vzťah. Charaktery boli rozdielne. Či sa jedná o povahové črty alebo životný štýl. Adam, hlava rodiny, musel myslieť na blaho svojich najbližších. Paradoxom je, že k srdcu mi prirástla vedľajšia postava deja a presnejšie povedané, jednalo sa o jeho dcéru. Páčili sa mi okamihy v ktorých sa nachádzala aj jej odvaha, ktorú mnohokrát preukázala. Šimon bola postava, od ktorej som si sľubovala skutočne veľa! Nemôžem hovoriť o tom, že by ma sklamal, skôr musím podotknúť, že mi vadilo, ako sa rozprával so svojou priateľkou. Neviem si pomôcť, ale označovanie: miláčik, láska, zlatíčko, mojko… takmer pri každom jednom oslovení mi už zvieralo srdce a zatváralo oči. Ale to je len malý, prehliadnuteľný detail. Dej knihy Musím podotknúť, že sa mi páčilo, ako dej bol zasadený do slovenského prostredia. V knihe sa nestretneme s typickými menami, ako je Jack alebo Joe, a to sa mi nesmierne páčilo. Je to určite veľkým plus pre túto knihu. Dej knihy bol nabitý akciou. Naháňačky, vlúpačka, určité psychické rozpoloženia na základe ukradnutia vecí a nejaká tá naháňačka autom alebo strieľačka. Musím povedať, že sa mi to páčilo, ale! Len malé ale… niekedy sa mi zdalo, že tých hľadaní postáv a podobne bolo až priveľa. Stále tam niekto niekoho hľadal, prenasledoval, chcel dostať a podobne. Hoci stále je to lepšie, ako keby sa kniha mala nachádzať len v mŕtvom bode so suchými dialógmi. Ale aj to, že dej knihy bol zasadený do dvoch dní, si zobralo svoju menšiu daň. Ako som hore spomínala, nedostala som priestor k tomu, aby som si dostatočne obľúbila hlavné postavy. Mysteriózne prvky Dej knihy je založený aj na mysterióznych prvkoch, ktoré mi urobili radosť. Najradšej by som sa podelila o každý jeden detail, ktorý sa mi vnáral do pamäti, ale týmto spôsobom by som skazila zážitok každému čitateľovi, ktorému by sa kniha dostala do rúk. Môžem ale aspoň spomenúť, že kniha obsahuje kliatbu a rôzne bytosti, ktoré sú s ňou úzko späté. Môžem podotknúť, že na autorovom mieste by som sa rozhodne nebála tých prvkov využiť viac a určite vo väčšej miere. Pár slov na záver V prvom rade by som chcela veľmi pekne poďakovať autorovi za možnosť prečítať si jeho knihu vo forme spolupráce. Kniha sa mi páčila od prvého okamihu, kedy mi prišla domov. Páči sa mi obálka, ktorá hraje farbami, a musím podotknúť aj to, že väzba knihy je natoľko príjemná, že dokázala prežiť niekoľko ciest autom sem a tam a nevidno na nej ani len jednu malú chybičku. Prekvapila ma milá komunikácia s autorom, kedy nemal problém odpovedať na moje otázky a vypočuť si názor na svoje dielo. Musím podotknúť, že kniha je vydávaná vlastným nákladom. Na záver by som chcela povedať, že túto milú malú knižku, ktorá sa zmestí do každej tašky odporúčam. Bola to príjemná jazda, ktorú by som hodnotila 3,5/5 hviezdičiek.