Katka Soyka je skúsená autorka, ktorá sa nebojí napísať ani sci-fi príbeh. Tento žáner mám veľmi rada, ale väčšinou sa ku mne dostávajú knihy, ktoré napísali muži. Preto som bola zvedavá, ako Katka k tomuto žánri pristúpi, ale aj na jej spisovateľský štýl, pretože to bola prvá kniha od nej, ktorú som zobrala do ruky. Mutácia z planéty Zem je na pohľad útla knižočka netypického rozmeru – 110×170 mm. Pre predstavu, je len o trochu väčšia a hrubšia ako vysokoškolský index (premýšľam, či sa indexy vlastne ešte používajú…). No jednoducho je vhodná na prenášanie v hocijakej taške a na čítanie napríklad v MHD. Kniha však skrýva prekvapivo hutný príbeh na stotridsiatich piatich stranách. Chila vyrástla vo vesmíre. Pochádza z druhej generácie Pozemšťanov, ktorí nikdy neboli na Zemi a našu planétu poznajú len z archívnych dokumentov. Pred niekoľkými desiatkami rokov sa totiž z hlbín vesmíru objavili Turgovia, humanoidi s modrou pokožkou, ktorí si ľudstvo podmanili vďaka špeciálnej droge na báze DNA, ktorá pripraví človeka o vnímanie a schopnosť uvažovať a stane sa z neho len prázdna schránka, ktorú je možné vycvičiť na to, aby aspoň jedla a spala na rovnakom mieste. Chila je zásobovačka – pre kolónie ľudí rozstrúsených vo vesmíre prepadáva turgské lode a kradne zásoby a lieky. Pri jednej takej akcii turgskou loďou otrasie výbuch a Chila núdzovo pristane s turgským dôstojníkom Tasychom na najbližšej planéte. Budú musieť spolupracovať, aby prežili a aby Chila neskončila v pozemskom ústave závislá na droge a bez slobodnej vôle ako posledné zvyšky ľudskej populácie. Mutácia z planéty Zem je pekný príklad toho, že netreba zbytočne obkecávať a podrobne opisovať. Autorka čitateľa vrhne priamo do akcie a do rozhodujúceho momentu v Chilinom živote. Potom je to už len parádna nadupaná jazda. Po niekoľkých stranách, keď hlavná dvojica pristála na nehostinnej planéte, som sa chvíľočku (ale vážne len chvíľočku) obávala, že Katka z toho spraví typickú hate-to-love romancu, len s vesmírnymi kulisami. Našťastie sa tomu veľkým oblúkom vyhla. Postavy nemajú čas hlúpo po sebe štekať či si, nedajbože, robiť naschvály. Potreba prežiť v akom-takom celku je na prvom mieste. Okolnosti ich postupne nútia prehodnocovať svoje postoje a všetko, čomu dovtedy vzhľadom na rôzne propagandy verili a čo sa snažili potlačiť sami pred sebou. Chválim pekne rozpracované postavy prechádzajúce postupným vývojom. Je vidno, že autorka je skúsená a v knihe sa vyhla mnohým klišé v oblasti psychologizácie postáv. Okrem Chily sa v knihe na chvíľu mihne ešte jedna ženská postava. Väčšinou sledujeme dej z Tasychovho pohľadu, alebo na scénu nabehne skupina rebelantov. Všetci pôsobia naozaj mužsky a aj sa tak správajú. Veľakrát som sa aj u bestsellerových autoriek stretla s technickými chybami pri mužských hrdinoch – kedy z nich vytvorili zmýšľaním ženy, len napchané do mužského tela. Tu to nehrozilo. Tasycho bol pekne vybalancovaný, jeho správanie bolo príjemne mužské – žiadny prehnaný testosterón a toxická maskulinita. Jednoducho normálny chlap (hoci trochu modrý). Aj ostatné postavy boli vzhľadom na okolnosti deja vytvorené veľmi dobre. Príbeh plynie plynule, nebolo tam žiadne hluché miesto. Perfektná efektivita vzhľadom na rozsah. Postupne nám autorka poodhaľuje trochu viac o rozložení síl vo vesmíre, dostaneme aj stručný náhľad do histórie, ale všetko je nadávkované akurát a dokonca mnohé zaujímavé otázky zostávajú otvorené. Viem si predstaviť plnohodnotný román z tohto prostredia; všetko je nachystané, stačí len vsadiť príbeh. Veľkým plusom, vďaka ktorému sa mi kniha dvakrát veľmi dobre čítala (ano, dala som si aj re-reading pred napísaním recenzie), bola absencia dnes tak obľúbeného zveličovania, pátosu a drama scén. Máme tu samých dospelých hrdinov, ktorí si uvedomujú, že ide o veľa a nemôžu strácať čas s hovadinami. Kniha mi v tomto neskutočne sadla a hlavne druhýkrát som si ju doslova labužnícky vychutnala. Nuž, na YA/NA som už asi pristará… Chýba mi viac kníh z fantasy/sci-fi s normálnymi dospelými postavami, takže som rada, že Mutácia zaplní aspoň trochu medzeru v mojej knižnici. Centrálnou témou knihy je súboj dvoch humanoidných rás, z ktorých jedna má očividne výrazne navrch. Autorka sa vyhla čierno-bielemu videniu vesmíru. Na začiatku sa možno zdá, že Turgov treba bezpodmienečne nenávidieť, lenže časom čitateľ zisťuje, že sú rovnako ako my väčšinou len obeťami dlhodobej propagandy. Vďaka Tasychovi dostávame náznak toho, že turgská spoločnosť má svoje problémy a pestrú minulosť; trpí kolektívnymi negatívnymi pocitmi, ktoré vedú k ich potrebe podmaniť si ľudstvo. A čitateľ sa pýta: konalo by ľudstvo na ich mieste inak? Pochybujem; s najväčšou pravdepodobnosťou by sme konali presne tak isto. Na konci knihy je teda úplne jedno, či je postava Pozemšťan, alebo Turga. Ide len o to, ako sa rozhodne konať. Priznám sa, že som pri čítaní nepremýšľala nad detailami. Hard scifisti možno budú pindať, že technológie Turgov nie sú výrazne odlišné ako naše ľudské. Turgovia žijú a konajú rovnako ako my, trávia čas rovnako, majú podobné oblečenie, systém hierarchie a manažmentu… Nedozvieme sa, aký pohon Turgovia vyvinuli na cestovanie vesmírom, ani aké materiály a postupy používajú, aby bol ich dlhodobý pobyt vo vesmíre bezpečný pre život. Dalo by sa diskutovať o tom, ako by mohli vyzerať technológie takmer identickej humanoidnej rasy vyvíjané ďaleko od nás, ale veď pre príbeh to ani nie je podstatné. Možno to autorka schválne takto napísala, aby zdôraznila podobnosť oboch rás? Osobne mi to neprekážalo. Katka Soyka na menej ako stoštyridsiatich stranách rozvinula pútavý príbeh, v ktorom nechýba ani jemná romantika. Po prvom prečítaní som si vravela, že by som tej romantiky prijala aj trochu viac, ale po druhom čítaní som si povedala, že je to takto vlastne dobre a dáva to zmysel. Mutácia z planéty Zem ma veľmi bavila a fungovala by ako skvelé intro k rozsiahlejšiemu príbehu. Tak ktovie, možno sa ešte dočkáme príbehu z tohto prostredia. Rozhodne by som po ňom siahla medzi prvými. Prečítať si môžete aj ďalšiu recenziu na túto knihu od Lord of Books.