Kika Ježovičová je jednou z mojich najobľúbenejších autoriek. Čítala som jej knihy Nelám mi srdce a Nelám mi krídla, ktoré boli nádherné a desivo ťaživé zároveň. Kristínka dokáže skvelo spracovať prostredie súčasných tínedžerov, no jej príbehy majú zároveň hĺbku a venujú sa ťažkým témam. Ako tretiu v poradí som si prečítala jej novinku Vianočný bozk, ktorá už podľa anotácie sľubovala aspoň trochu ľahšie čítanie. Verila som, že ma Kristínka ani tentoraz nesklame. V príbehu sa stretávame s dvomi Katarínami, ktoré sa rozhodli podeliť si svoje meno – jedna z nich je teda Kata, tá druhá, hlavná hrdinka, ktorá príbeh vyrozprávala v prvej osobe, je Rina. Sú najlepšie kamošky napriek tomu, že sú povahovo odlišné. Kata je z polovice Američanka, je introvertná všade okrem domova a nesmierne miluje Vianoce a čokoľvek s nimi spojené. Rina je extrovertka, ktorá si dáva záležať na vzhľade, flirtuje s chalanmi a trávi kopu času na sociálnych sieťach. A nenávidí Vianoce, pretože sa jej s nimi spájajú najhoršie spomienky. Výzdoba a Mariah Carey nebudú to jediné, čo bude Rine zdvíhať tlak. Domov totiž prichádza Katino dvojča Alex, ktorý väčšinu roka študuje v USA na prestížnej škole. O Rine toho od sestry počul veľa a spravil si svoj úsudok – myslí si, že Rina je povrchná a jeho sestru kazí. A tak medzi nimi od začiatku zavládne viditeľné napätie, ktoré skomplikuje aj vianočná výzva, do ktorej sa dievčatá zapoja. Priznám sa, trochu som sa obávala, že Kristínka zase pripravila emotívne náročné čítanie. Tentoraz ma však milo prekvapila, pretože Vianočný bozk je príjemná, dynamická oddychovka z prostredia stredoškolákov, pri ktorej som bola zasypaná vianočnou atmosférou, vôňami a melódiami. A ak by som si mala vybrať tím, asi by som si podobne ako Rina zvolila Grincha. Už teraz ma začína obchádzať stres zo všetkých tých príprav, čo ma čoskoro čakajú, a ak by som mala doma podobného Američana ako Marilyn, asi by ma z toho maximálneho vianočného prežívania porazilo už tri týždne pred Štedrým dňom. Takže by som Rininu nechuť k Vianociam chápala, aj keby k nej nemala skutočne vážne dôvody. Ale zase chválim, ako autorka vystihla americkú rodinu. Pár takých nadšencov z USA totiž poznám a veru to sedelo! Výborným prvkom knihy bol tínedžerský humor, ktorý som milovala, a párkrát som sa schuti nahlas zasmiala. Našla som si tam dokonca obľúbený výrok, ktorý viem ako dospelá žena oceniť: „S upratovacími pomôckami som na tom ako manželia v kríze. Bývame spolu, no nemáme intímny vzťah.“ Áno, priznávam bez mučenia, že odkedy mám deti, s niektorými upratovacími pomôckami zažívam tiež dlhodobú krízu, hoci ten blízky vzťah s nimi udržiavať musím; s nechuťou, ale predsa. Tento Rinin výrok však budem odteraz s radosťou používať. Miestami som v knihe našla aj veľmi dobré prirovnania. A hoci sa kniha nesie v relatívne odľahčenom sviatočnom duchu, Kristínka neskĺzla do lacného pátosu amerického štýlu a zapracovala do deja tému rozvodu a vyrovnávania sa s rozdelenou rodinou, plus nejakú tu traumu navyše. Rinina mamina pracuje v zdravotníctve rovnako ako moja, takže som dokázala ich situáciu veľmi dobre chápať. Ak pracujete v nemocnici, musíte rátať s tým, že každý rok niektorý z vianočných sviatkov obetujete práci, aby sa všetci kolegovia vystriedali a boli aspoň jeden deň doma s rodinou. Inak to nejde, ľudí je v sektore málo. Mrzelo ma však, ako si Rinina mama nevedela dupnúť a zariadiť si aspoň ten jeden deň s vlastným dieťaťom. Nemala som ten pocit, že by im hrozila strata bývania… Ale aspoň bolo v knihe cítiť silnú nádej a že si jednotlivé postavy uvedomujú potrebu zmeny. Záverečné scény s Rinou a jej mamou boli pre mňa dojemné. Napriek pre mňa nepochopiteľnej posadnutosti Vianocami som si obľúbila aj Katu – bolo to zlaté dievča a veru by som si rada prečítala aj jej príbeh. A keď už sme pri tom, Nicolas je veru tiež zaujímavý materiál na knihu! K autorkinmu štýlu nemám čo dodať – text sa čítal výborne a humor bol presne podľa môjho gusta. Kniha Vianočný bozk je ideálne čítanie pre mladé tínedžerky a fanynky žánru young adult. Nie sú tu žiadne surové ani explicitné scény a s niektorou z postáv sa isto bude vedieť každá aspoň čiastočne stotožniť. Rina sa často čitateľovi priamo prihovára, vedie s ním prakticky dialóg a otvorene hovorí o tom, že celý príbeh píše ona. Dovolím si tvrdiť, že takýto osobný prístup sa bude páčiť práve mladým dievčatám, ktoré si vďaka tomu budú môcť s Rinou ako knižnou kamoškou vybudovať pekný vzťah. Aj mne, čo už dlhé, dlhé roky nemám -násť, však príbeh sadol a dobre som sa pri ňom bavila. (Ale tých scén s Alexom na konci mohlo byť trošičku viac!) Na záver ešte pochválim krásnu obálku a celkovo grafické spracovanie knihy. Výborná sviatočná oddychovka, ktorú odporúčam rovnako ako Kristínkine knihy zo série Nelám mi. Tipy na ďalšie knihy:Emotívne kladivo s názvom Nelám mi srdceNelám mi krídla by malo byť povinným čítanímKáva každé půlnoci: o anorexii, havranoch a učiteľochPaní jara: budúcnosť s tajomnými dotykmi slovanskej mytológieNula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ
Nelám mi krídla by malo byť povinným čítaním
Slovenská autorka Kristína Ježovičová píše aj knihy o mladých a (nielen) pre mladých, v ktorých sa vôbec nevyhýba ťažkým témam a osudom. Nedávno som zrecenzovala knihu Nelám mi srdce (link tu) a hneď po tom som som sa pustila do ďalšieho príbehu zo série – Nelám mi krídla. Postavy, s ktorými sa v tejto knihe stretávame, boli spomenuté aj v Nelám mi srdce. Takéto prepájanie kníh sa mi vždy páčilo a aj náznaky z prvej knihy prispeli k tomu, že som bola veľmi zvedavá na to, čo sa vlastne s Dafné stalo. Dominikova rodina sa sťahuje, pretože jeho dedko potrebuje neustálu opateru a dozor. Dominik nie je nadšený, že musí nastúpiť na novú školu. Potrebuje mať vo všetkom dokonalý poriadok: všetko musí byť zarovnané a čisté, počet jeho krokov musí byť párny. Nemá rád dotyky a spoločnosť ako takú. Jeho spolusediacou sa stane drzá Dafné, ktorú zaujíma len tanec ako prostriedok k tomu, aby sa vďaka talentovej show mohla dostať preč z nenávistného prostredia, v ktorom musí žiť. Postupne zistia, že každý v sebe ukrýva viac než len to, čo vidí okolie. Dominik a Dafné si k sebe začínajú nachádzať cestu, lenže život niekedy udrie príliš silno v tej nesprávnej chvíli. Ako som písala v recenzii k Nelám mi srdce, prvá prečítaná kniha od autorky ma totálne emocionálne zničila. Príbehy piatich mladých ľudí poukazovali na vážne veci a rozhodnutia, ktoré každý z nich musel spraviť. Príbeh o Dafné a Dominikovi je v tomto podobný – vykresľuje, aká dôležitá je rodina a ako veľmi vplýva na vývoj každého človeka. Na jednej strane máme milujúcich Dominikových rodičov, ktorí sa snažia pomôcť mu čo najviac s jeho náročným videním sveta, zatiaľ čo na druhej strane máme absolútný nezáujem a zároveň týranie v rodine Dafné. Teda, ak sa vôbec ešte taká nefunkčná jednotka môže nazvať rodinou. Aj čítanie tejto knihy emocionálne bolelo; o to viac, že som sama matka a týranie detí je pre mňa ten najstrašnejší horor. Nelám mi krídla nie je veselá oddychovka o bezstarostných tínedžeroch, ktorých najväčším problémom je štvrťročná písomka z matiky alebo to, ako pozvať svoj idol na rande. Ak sa rozhodnete knihu čítať, pripravte sa na to, že vás skutočne vyžmýka a vyčerpá z vás posledný atóm energie. Možno ešte viac ako druhá kniha, pretože Nelám mi krídla ide oveľa viac do detailov a do hĺbky, keďže tu máme príbeh iba dvoch tínedžerov namiesto piatich. Postavy som si okamžite obľúbila. Autorka Dominika vykreslila skvelo – chytrý chalan, možno až príliš, so svojimi vnútornými démonmi. Dafné, dievča, ktoré svojou drzosťou a predstieraným nezáujmom skrýva hlboké krvácajúce rany. Celý čas som im držala palce a dúfala som, že sa ich životy trochu upracú a zamieria lepším smerom. V Dominikovom prípade sa to aj stane, ale pri Dafné si čitateľ nemôže byť istý, pretože kniha končí vo veľmi dôležitom okamihu, no nevysvetľuje, čo sa s hrdinkou stane a či sa jej život napokon zlepší. Takže tu máme ďalšiu knihu od autorky s otvoreným koncom. Niektorí čitatelia asi budú sklamaní či nahnevaní. Ja som bola skôr smutná z toho, že neviem, čo sa stalo ďalej. Ale nie je život napokon taký? Koľkokrát počujeme o ťažkých osudoch, mnohé z nich sa pretnú aj s našimi životmi a ovplyvnia ho, no potom sa v jednej chvíli oddelia a tí ľudia zmiznú z našich životov. A my sa len môžeme občas zastaviť a pýtať sa v duchu, ako asi dopadli. Aj vďaka tomu otvorenému koncu kniha pôsobí realisticky a milovala som v nej každé písmenko. Kým množstvo autoriek tlačí za každú cenu rozprávkový happyend (aj na úkor uveriteľnosti), tu dostávame život v jeho autentickej forme. Úžasný čitateľský zážitok aj napriek ťažkému obsahu. Autorka má veľmi dobrý a pútavý rozprávačský štýl. Dokáže sa vcítiť do uvažovania mladých a preniesť ich do knihy takým spôsobom, že som jej uverila všetko. Postava Dafnéinej babky tromfne aj najväčších knižných zloduchov svojou zákernosťou a čírou zlobou. Smutný príklad toho, ako niektorým spoluobčanom náboženstvo, nenaplnený život či prostredie vymyjú mozog. Na svojej vnučke si otrasným spôsobom vybíja všetko svoje zlyhanie, starobu, nespokojnosť a neznášanlivú povahu. Nech zdvihne ruku ten čitateľ, kto by takýchto ľudí neposadil do basy (taká cela vedľa Johna Coffeyho neznie vôbec zle) a nedoprial by im rovnaké chvíle, aké rozdávajú svojmu okoliu. A čo je najhoršie zo všetkého? Fakt, že o tom nahlas nehovoríme, lebo je neslušné riešiť, čo sa deje v inej rodine, hoci častokrát ide o život. To, že aicky veríme slovu dospelého pred tínedžerom kvôli nejakej stupídnej tradícii seniorského princípu. Kristína Ježovičová nastavuje extrémne silné zrkadlo našej pokrivenej a chorej spoločnosti. Hoci sme v dvadsiatom prvom storočí, niektorí ľudia stále zažívajú stredovek a prakticky nemajú nádej, že by im niekto pomohol. Systém stále zlyháva. A tých pár, čo sa snažia s ním bojovať a reálne niečo zmeniť, aby sa pomohlo obetiam týrania, nie sú ani poriadne docenení. Po prečítaní tejto knihy teda nebudete vysmiati ani príjemne zrelaxovaní. Budete frustrovaní, nahnevaní a možno aj pomstychtiví. Ibaže takéto knihy potrebujeme – treba ich čítať a hovoriť o nich. Namiesto starých klasík v povinnom čítaní, na ktoré treba dozrieť a dorásť, by mali študenti čítať takého silné príbehy, ktoré im niečo dajú. Za mňa plný počet hviezd a pridávam na zoznam nezabudnuteľných kníh.
Emotívne kladivo s názvom Nelám mi srdce
Minulý rok som sa nechala nalákať na viacero „vyhajpovaných“ kníh a asi vo všetkých prípadoch kniha nesplnila moje očakávania (nie, svoj názor nezmením, Fourth Wing je len priemer). Samozrejme, nemohla som prehliadnuť knihy od Venupress na rôznych bookstagramoch. A tak som sa pustila do prvej z nich, po tom, ako som sa s autorkou osobne stretla a mala som možnosť sa s ňou porozprávať. Bola som nervózna, keď som knihu otvárala? Jasné, že hej! Veď čo ak sa mi to nebude páčiť? Nelám mi srdce prináša príbehy piatich tínedžerov. Andrea, Sofia a Maroš sú spolužiaci. Andrea je poctivá jednotkárka, ktorá má strach z akejkoľvek chyby, a preto nikdy nevystupuje zo svojej komfortnej zóny. Vďaka svojej spoľahlivosti a poctivosti musí niesť bremeno zodpovednosti za mladšieho brata, pretože rodičia sú príliš pracovne vyťažení. Začať si s charizmatickým členom kapely rozhodne nie je na jej zozname bezpečných vecí, takže sa Thomasovi snaží odolávať. City však na racionalitu kašlú, a hlavne v takom mladom veku. Sofia, Andreina spolusediaca a kamarátka, je jej opakom. Instagramová hviezda, ktorej cieľom je dotiahnuť to na Miss oveľa ďalej ako druhé miesto jej matky, je arogantná, sebavedomá a necitlivá. Život influencera však skrýva veľa nebezpečenstiev a Sofia o nich vie viac, než by jej bolo milé. Neustále tlačená matkou do bezohľadného biznisu krásy bude musieť Sofia spraviť ťažké rozhodnutia, ktoré budú mať vplyv aj na iných. Nora sa vracia z ústavu, kde bojovala so svojimi démonmi a snažila sa nájsť rešpekt voči sebe samej. Nadšene sa pridáva ako bubeníčka do Thomasovej kapely, aby zistila, že kruté žívotné rany skrývajú aj ďalší v jej okolí, Chlapci Boris a Maroš už hádam nemôžu byť odlišnejší. Boris, ktorý na diaľku chodí s Andreou, vyrastá v ultrakonzervatívnej katolíckej rodine. Je citlivý knihomol a bojuje s vážnym tajomstvom. Maroš pochádza z rodiny, v ktorej sa kvôli zlej povahe jeho deda dedia traumy a on sám bojuje so sklonmi k agresivite. Jeho reakcia na dôležité zistenia zamotá niektorými dejovými linkami. Sú knihy, pri ktorých sa nedá recenzia naťahovať, a táto je jednou z nich. Nelám mi srdce ma okamžite vcuclo, zomlelo, vyšťavilo ako pomaranč a vypľulo úplne emotívne zničenú. Autorka nenapísala ľahký, úsmevný román podobný tým, ktoré som kedysi čítavala ja (spomínate si na Medzi nami dievčatami? To frčalo za mojich raných teen čias.); bez príkras sa vrhá na tie najdesivejšie traumy a zážitky, ktorým tínedžeri časokrát musia čeliť. Šikana, zneužívanie, vydieranie, orientácia – v knihe toho nájdete naozaj dosť. Ako rodič sa priznávam k tomu, že ma mrazilo viac ako pri hocijakom horore. A ešte dlho bude. Bohužiaľ, príliš často vidím vo svojom okolí negatívne dopady problémov starších generácií, ktoré sa ako vytrvalá kliatba lepia na každé novonarodené dieťa; nekonečný kolobeh bolesti a ubližovania, kedy už mladšie generácie netušia, prečo sa tak vlastne správajú, pretože iba kopírujú správanie, ktoré videli doma. A ak aj vychovávate svoje dieťa s vedomím, že sa takýmto chybám chcete vyhnúť, stále nemáte vyhrané. Nikdy totiž nebudete vedieť, do akej spoločnosti sa vaše dieťa dobrovoľne alebo nútene dostane. A tento celoživotný horor chápe každý poctivý milujúci rodič. V knihe je to vykreslené veľmi realisticky. Autorka k téme pristupuje krásne citlivo, napriek tomu to svojim hrdinom neuľahčuje a necháva ich prejsť si doslova peklom. Vďaka jej úžasnému štýlu, kedy dokázala vytvoriť päť diametrálne odlišných rozprávačov, som knihu zhltla za tri a pol hodiny. Každá postava má svoj vlastný hlas, vlastné vnímanie sveta, názory a spôsob vyjadrovania. Mne sa najviac páčilo rozprávanie Andrey – ona a moje tínedžerské ja sme toho mali najviac spoločného. Tiež som bola jednotkárka, ale narozdiel od nej som mimo školy bola väčší „mámvpažista“ – možné chyby a zlé rozhodnutia ma toľko netrápili. A znova som si uvedomila, aké som mala šťastie na dobrý kolektív na gymnáziu. Nie je ľahké napísať knihu s toľkými postavami v hlavnej úlohe, no tu sa to podarilo. Krásne prepracované, perfektne pospájané a páčili sa mi aj odkazy na knihu Nelám mi krídla, ktoré mi celý čas šteklili zvedavosť, takže sa chystám prečítať si aj túto knihu. Myslím, že môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že to bola jedna z najlepších a najsilnejších kníh, ktoré som v poslednej dobe čítala. Trošilinku strhávam z hodnotenia len preto, že som si pri čítaní vôbec neoddýchla a ešte aj pri písaní recenzie ma po niekoľkých dňoch stále mrazí. Áno, verím, že to bol autorkin zámer upozorniť na to, že my rodičia sme zodpovední za to, aké osobnosti z našich detí vychováme, ale kruci, ja mám teraz znova traumu z blízkej budúcnosti! Uff, veľmi, veľmi silné a autentické. Toto treba dať do povinného čítania deckám na strednej a poriadne o tom diskutovať! Čítajte a odporúčajte ďalej!