Petrakis je zamestnanec farmaceutickej firmy žijúci v malom meste v strednej Európe. Jeho život vyzerá idylicky až do momentu, kedy sa mu začnú v byte zjavovať mytologické bytosti. Táto skutočnosť, spolu so zúriacim vírusom v uliciach, mu začína výrazne narúšať psychické zdravie. Napriek počiatočnému skepticizmu pochopí, že prapodivné bytosti sú reálne a on musí využiť všetok svoj um, aby ich opakované návštevy prežil. Jeho jedinou nádejou je vyslanec Najvyššieho, ktorý má v našom svete uchovávať rovnováhu. To mu ale značne komplikuje Kráľ v žltom. Ten ako prevádzkovateľ Bazáru démonov za sebou umne zametá stopy a privádza na svet stále viac nechceného chaosu. Stihne vyslanec zachrániť aspoň niekoho?
V prvom rade musím povedať, že v momente, kedy som videla zaradenie tejto knihy do hororu, začala som sa tešiť. Bola som zvedavá, či dokáže autor prepojiť fantasy s hororom, alebo to bude len nálepka na knihe. Ale to všetko sa dozvieme postupne.
(recenzia môže obsahovať udalosti z deja)
Dej knihy:
Musím uznať, že sa mi páčilo, že bolo zvolené Slovensko. Neviem si pomôcť, ale poslednú dobu mám naozaj dobrý pocit pri čítaní kníh, kedy sa autor rozhodne dej zasadiť do slovenskeho alebo českého prostredia. Už len týmto počinom si u mňa kniha svojím spôsobom dokázala šplhnúť.
Aj napriek tomu, že kniha má niečo cez 200 strán, začiatok bol tvorený štyrmi prológmi. Na jednej strane by sa dalo povedať, že to bolo zaujímavé rozhodnutie, ale v mojom prípade to bolo len naťahovanie strán. Dej knihy mal pomalší začiatok. Prvých sto strán som si hovorila, kde sa nachádzajú tie hororové prvky, ktoré boli knihe sľubované. Ale potom sa to rozbehlo a ja som nevedela pustiť knihu z ruky, pretože som chcela vedieť, ako veci dopadnú. Musím povedať, že druhá polovica knihy a celkovo druhá polovica deja sa mi páčila oveľa viac ako tá prvá.
Keď na scénu prišli démoni, na tvári sa mi objavil úsmev. Okamihy s nimi sa mi natoľko páčili, že som si medzi nimi našla aj obľúbenca. Ich moc bola rafinovane opísaná. V knihe sa mi páčilo vyváženie prvokov fantasy a napokon som sa dočkala aj mierne strašidelných okamihov.
Dej knihy sa odohráva v niekoľkých líniách, ktoré na seba nadväzujú. Aj napriek tomu, že kniha sa spočiatku zdala ako pomaly rozbiehajúca, dokázala ma dejom zaujať natoľko, že budem netrpezlivo čakať na nasledujúcu časť. Druhá polovica deja bola natoľko rozbehnutá, že sa odohrávala jedna udalosť za druhou a nechávala čitateľa v napätí.
Jedno telo padalo za druhým a ja som sa dočkala vecí, na ktoré som čakala. Najviac ma ale bavilo strhávanie z kože alebo uväznenie do fotografií. Vôbec by som sa nebála zájsť pri krvilačných veciach viac do detailov, deju by to neuškodilo. Ba naopak! Ale to už môže byť názor každého čitateľa. Niekomu sa to páči viac detailné, popisujúce, realistickejšie. Inému čitateľovi sa páči len načrtnutie, kde začne pracovať predstavivosť. Ja som presne ten typ čitateľa, ktorý by prevracal jednu stránku za druhou a netrpezlivo by hĺtal písmenko po písmenku, ak by sa týmto veciam pridala väčšia pozornosť.
Postavy:
Linda. Dievča, ktoré sa vôbec nesprávalo na svoj vek. Už od prvého momentu mi dokázala spôsobiť vrásky na tvári a ja som dúfala, že scénu opustí čím skôr. Stáva sa to pomerne často, že čitateľ si medzi postavami nájde jedného alebo viacerých obetných baránkov, pri ktorých dúfa v bolestivú a zdĺhavú smrť. V hlave sa mi tvorilo toľko nápadov, pri ktorých by som sa jej vedela zbaviť, že som sa dostávala do fázy, kedy mi to robilo nesmiernu radosť. A musím povedať a možno aj prezradiť, že s jej životom som bola napokon spokojná!
Ako som spomínala vyššie, jeden z démonov si ku mne našiel cestu. Je niekedy vtipné, ako si čitateľ nájde cestu k záporákovi a aj napriek tomu, že drží druhej strane palce, jeho život sleduje so zatajeným dychom. Aj v tomto prípade som nebola výnimka. Jeho charakter, správanie, rozprávanie, dialógy boli pre mňa natoľko pútavé a zaujímavé, že by som bola schopná prečítať si nejakú novelu, ktorá by bola venovaná len jeho životu. Možno minulosti, jeho vzniku, zážitkom a podobne. Moje srdce prahne po tejto udalosti! A ak je toto prvý diel série, tak očakávam, že v ďalších častiach bude jeho prítomnosť.
Hlavná postava príbehu, Sarantos si postupne ku mne nachádzal cestu. Na začiatku som mu nevedela prísť takpovediac na chuť, ale postupne, keď sa mu život začal rúcať pred očami, sa začal otvárať aj jeho charakter. Idylický život, v ktorom mu nič nechýbalo, kedy mal všetko po čom túžil už od detstva, sa začal meniť v okamihu, kedy do bytu zavítali nevítaní hostia. Bolo pre mňa zaujímavé vidieť v ňom strach, obavy, úzkosť. Momenty, kedy si musel prejsť osobným peklom.
A ako by som mohla zabudnúť na Kitsune! Jej vykreslenie, správanie a následne aj ukážka, ako sa dostáva do tela nového “hostiteľa”, ak to tak môžem nazvať, boli pre mňa len čerešničkou na torte.
Pár slov na záver:
Rada by som poďakovala autorovi za poskytnutie knihy na recenziu. Som rada, že sa mi kniha dostala do rúk a netrpezlivo očakávam druhú časť! Dúfam, že sa jej dočkáme čoskoro.
